Eva Večerová otvorene o bolesti, samote a sile začať odznova: Kto jej najviac ublížil?

Po štúdiách sa herecky udomácnila v Bratislave, ale po páde a zlomenej nohe zakotvila v Košiciach. Po čase sa vrátila do hlavného mesta, aby napokon v 44 rokoch odišla do Nitry, kde našla nový domov a pokoj. A keď ani to nestačilo, presťahovala sa do dedinky Podhorany, kde ju očaril pozemok s výhľadom, staré lipy a pokoj prírody. Presne to, čo potrebovala. Záhrada sa stala jej svetom. Nejde len o hobby – Eva študovala záhradnú architektúru na univerzite tretieho veku. Sama hovorí, že práve vďaka záhrade nikdy nemá voľno a cíti sa v kondícii. 

Jej vzťahy s rodičmi ostali plné bolesti. Matka sa nikdy nedokázala tešiť z jej úspechov, do divadla prišla len raz a reakcia bola chladná a porozprávala o tom v relácii Slovenskej televízie, Opri sa o mňa. Otec sa na predstaveniach objavil výnimočne, aj keď cez obrazovku sledoval jej prácu. A keď neskôr jeden známy spomenul, že jej manžel po svadbe raňajkoval s ním – nie s ňou – pochopila, že jej rozhodnutie ukončiť vzťah bolo správne. 

Dnes žije naplno. Šije, rekonštruuje, sadí, plánuje. Denne si určuje úlohy, ktoré chce splniť, a hodnotí, čo stihla. Jej dom a záhrada sú dôkazom toho, že šťastie si človek môže vytvoriť sám. Neľutuje, že odišla z Bratislavy. „Bratislava už nie je tou Bratislavou, akú som poznala,“ povedala otvorene pre portál nedelník.sk.
Po hereckej stránke prežila aj ťažké obdobie – odchod do dôchodku ju zasiahol hlboko. Náhly koniec pracovného života ju uvrhol do depresie, no našla silu v sebe a okolitom svete. Pomohla jej kamarátka s fitkom a nakoniec aj – paradoxne – pandémia. Tá zastavila všetko, nielen jej kariéru, a ona konečne mohla bez výčitiek spomaliť a dýchať.