Geislerová o plastických operáciách: Toto ma desí a je to potupné

Ako herečka ste však obdivovaná a oceňovaná. Mali ste vždy zdravé sebavedomie alebo ste niekedy o sebe pochybovali?

Nikto mi to neverí, ale ja o sebe pochybujem neustále. Do určitej miery to sama sebe tolerujem, pretože sa mi to zdá správne – keď je človek vnímavý a má sebareflexiu, musí predsa o sebe pochybovať. Inak to nejde. Ja o sebe pochybujem, je to súčasť mojej povahy, aj keď čiastočne viem, že si tým človek môže aj škodiť.

A aký to bol pre vás pocit, keď ste nedávno stáli na červenom koberci v Cannes?

Bolo to krásne, naozaj som si to užívala. V určitom smere to bolo takým nejakým naplnením mojej detskej predstavy, že toto je to, čo tie herečky robia, že chodia po tých kobercoch a všetci ich fotia. (smiech)

Zažili ste tam aj nejaký zaujímavý moment?

Nevedeli sme, ako to tam funguje. Bola som tam nielen s filmom, ale aj ako vyslankyňa kozmetickej firmy. A ono sa ukázalo, že aj keď premiéra mala byť až v ďalší deň, červený koberec sa konal v oboch prípadoch v tom istom čase. Sú tam isté pravidlá, ale nakoniec sme všetkých ukecali a rýchlo ma previedli zase na začiatok koberca a potom som išla ešte s mojou delegáciou. Takže som mala červený koberec dvakrát.

Mali ste nádherné šaty a dlhodobo ste považovaná za módnu ikonu. Máte v sebe ten cit odjakživa?

Ono sa to samozrejme vyvíja. Keby ste sa pozreli na moje staré fotky, nebolo to vždy takéto. Niekedy tie šaty aj spoluvytváram, ale neviem všetko, nerozumiem tomu. Viem, čo by sa mi asi páčilo, ale tá tvorkyňa to dotiahne, lebo ona je ten profík. A takáto spolupráca je krásna, keď niekto vie, čo vám pristane, aj vás chápe.

Budúci rok oslávite päťdesiatku. Riešite nejako tento životný míľnik alebo to starnutie príliš nevnímate?

Vnímam, ale ako v čom, v niečom mi je to akosi jedno. Keby som nahliadala len na to, čo sa mi deje a aké veci ku mne prichádzajú, tak je to vlastne stále lepšie a lepšie. Jediné, čo hapruje, je telo. To je jediný „kazič“ prežívania. Je to stále lepšie, len s tým telom to tak nejako viazne. (smiech) Ale ono sa to aj posúva v tom vnímaní, my sme sa v Cannes cítili tak, že päťdesiatka je nová dvadsiatka, aj keď to sme asi už trošku prehnali (smiech).

S tým telom myslíte na zdravotné problémy?

Tak všeobecne, človek sa zrazu neohne, niečo ho stále bolí, zle vidí, vrásky pribúdajú… Rozklad sa nezastaví. (smiech)

A rozmýšľate niekedy z toho kozmetického hľadiska, že by ste niekedy dali niečo „opraviť“ či vylepšiť?

Všetko. (smiech) Som pripravená pustiť sa do všetkého. Je veľa ľudí, o ktorých ani neviete, že niečo podstúpili a to je tá správna cesta. Tomu sa nebránim. Nepáčia sa mi ale ženy, na ktorých to vidíte, akoby mali na čele nápis: Nezvládla som to. To ma desí a je to podľa mňa hrozne potupné a ponižujúce, ukázať svetu, že nezvládam starnutie. Keď sa na plátne pozeráte na herečku, ktorá má všetky vrásky a nedokonalosti, vidím v tom obrovskú odvahu, silu a pravdu.