Herec Ivo Romančík si prešiel všetkým: Zlý vzťah s otcom, väzenie a dokonca aj alkoholizmus!

Ivan Romančík je slovenský herec s bohatou kariérou a to na divadelných doskách ale aj filmovom plátne. Bodaj by nie! Romančík sa narodil v Martine a to rovno do hereckej rodiny. Jeho bol slávny slovenský herec Elo Romančík. Jeho otec ho opustil keď mal iba dva roky. Romančík sa netajil tým, ž emu to dlhé roky nevedel odpustiť. Bohužiaľ, slávny herec nemal oporu ani vo svojej matke, ktorá sa kvôli ťažkému úrazu utápala v alkohole. Dnes už Ivan svojmu otcovi odpustil.

„Otec prišiel ako slávny herec do Martina raz za čas. Prešiel sa s nami po meste a potom znova odišiel,“ hovorí o neľahkom detstve. Na smrteľnej posteli však otcovi všetko odpustil. „Odpustil som mu dávno, bol som s tým vyrovnaný, chcel to však počuť, aby odišiel z tohto sveta spokojný,“ spomína pre týždenník Život.

Ivan sa rozhodol, že sa bude uberať podobným životom ako jeho otec. Podal si prihlášku na Vysokú školu múzických umení a mnohí ho obviňovali a vyčítali mu, že mu známy otec vyšliapal chodníček za slávou. Pravda bola však také, že Ivanov otec ani len netušil, že jeho syn si prihlášku podal. „V tom čase filmoval Kladivo na čarodejnice v Prahe. Absolvoval som prijímacie skúšky, zobrali ma a pán Zachar mu to po návrate z Prahy oznámil namiesto mňa,“  spomínal herec, ktorý tvrdí, že otcova popularita mu v živote nikdy nijako nepomohla.

Málokto o ňom vie, že ako tretiak na vysokej škole skončil vo väzení. S mladými spolužiakmi a dievčatami si vypili v parku na lavičke. Nad nimi viala sovietska zástava a Ivan sa chcel pred jedným z dievčat predviesť. Preto sa rozhodol,, že vlajku zvesí a ukryje ju pod lavičkou. Tak sa aj stalo ale bláznivý študent herectva netušil, že blízko nich je budova vlády a tak sa čoskoro objavili policajné autá. Vo väzení strávil dlhých deväť mesiacov a nepomohol mu ani jeho slávny otec, ktorý sa snažil za syna orodovať.  Na mladom hercovi si zgustol prokurátor, ktorý pre neho žiadal dva roky basy, z ktorých nakoniec bolo deväť mesiacov. S pobytom vo väzení sa zrútila celá jeho kariéra, ktorá sa ešte takmer ani nezačala. Romančík na to, že nedokončil VŠMÚ nespomína najradšej.

„Nechcem sa k tomu vracať, týka sa to vtedajšej politiky. Mal som problémy s istou zástavou… Ako nedoštudovaný herec som mal elévsky plat, bol som na tom biedne, býval som aj hladný. Keď som išiel hrať trojhodinové predstavenie, od susedky som si vypýtal kus chleba, aby som to nejako zvládol. Ale veď sa hovorí: hladný herec – dobrý herec… Neskôr som bol práve kvôli platu nútený napísať diplomovú prácu a obhájiť ju. Dodnes mám pred očami komisiu – Maťo Huba (79), Ľubomír Vajdička (78), Ďuro Slezáček (†73) ako zapisovateľ a dokonca dve vedkyne. Obhajoba prebiehala tak, ako mala. Dostal som tému Brechta, ktorého som vlastne obhajoval svojím predstavením Brechtovho Galilea. V istej chvíli mojej obhajoby ma však Maťo Huba zastavil a povedal: „No hádam už Ivana nebudeme ďalej skúšať. Jediná škoda je, že nehrá s nami…“ A tak som absolvoval a dostal som diplom,“ prehovoril pre Život.

Romančík svoju osudovú lásku Oľgu Solárovú spoznal v martinskom divadle. V tom čase bol osem rokov ženatý a mal dve deti.  „Podala mi ruku, predstavila sa mi a už som bol zaľúbený, vedel som, že na celý život. Vtedajšia manželka to pochopila, rozišli sme sa v dobrom. Neraz sme trávili dovolenky so všetkými mojimi štyrmi deťmi pokope,“ priznal Ivan Romančík, ktorý rýchlo po stretnutí s Oľgou pochopil, že protiklady sa priťahujú. Romančík je so svojou manželkou dodnes ale netají sa tým, že vďaka alkoholu takmer o toto idylické manželstvo prišiel.

„Je to súčasť môjho života, nemám to prečo skrývať. Bol som ešte mladý, keď som s tým začal. Mal som asi šestnásť rokov. Neskôr na filmovačkách sa vždy našla príležitosť otvoriť fľašu. Julko Satinský ma prijal do prvej ligy takýchto konzumentov, a keď som s tým sekol, prišiel za mnou a povedal mi, že som nikdy nevedel piť, ale nechcel mi to povedať, aby som na to radšej prišiel sám. Mal pravdu, piť som nevedel, našťastie, sekol som s tým a zachránil si rodinu,“ prezradil pre Plus JEDEN DEŇ. Jeho alkoholizmus zastavila práve rodina.

„Určite bolo niečo aj zdedené, pretože moja mama mala problém s alkoholom. Vlastne ma aj naštartovalo rozhodnúť sa, aby som s tým sekol, keď som videl mamu v spätnom filme. Ďalší dôvod prišiel od mamy mojej manželky. Práve ona mi povedala: „Ivan, to už nie si ty. Ty si niekam odišiel...“ Tieto slová mi ostali v hlave, a keď zrazu prišlo pochopenie, povedal som si, že už nie je taký problém prestať, keď viem, o čo ide.“
Už ubehlo viac ako tridsať rokov odkedy sa naposledy dotkol pohárika. Pomohlo mu až liečenie, ktoré musel absolvovať celé a to práve kvôli jeho Oľge.

„Bolo to pre mňa veľké štúdium charakterov. Musel som tam zotrvať do konca, hoci som vedel, že už viac piť nebudem. Lekár mi povedal, že mi verí, ale žena mi stále neverila,preto som to musel absolvovať celé.“