Herečka Dagmar Sanitrová: Byť babkou je nádherné!

Váš syn vás priam režisérsky „obsadil“ do úlohy babky. Aká je to rola pre ženu vo vašom veku?
Nádherná! Užívam si to, lebo nezodpovedám za Oliverkovu výchovu tak ako jeho rodičia. Úžasná je najmä radosť a to, čo prináša objavovanie veľkého sveta cez malé veci. Napríklad kamienky, kvetinky...

Vaše pleť akoby nestarla. Viete si predstaviť, že by ste si raz zahrali babičku z rovnomenného diela Boženy Němcovej?
Prečo nie? Opýtajte sa ma na to o dvadsať rokov. (Smiech.)

Keď rodičia požičajú babke vnúčika, je to radosť, ale niekedy je radosť aj im ho vrátiť. Poznáte už taký pocit?
Nie, lebo malý nemá ani dva roky, takže na celý deň mi ho zatiaľ nedajú. A hoci som ho varovala v noci, spala som len na jedno oko a stále striehla, či spinká. Ale jasné, že je to veľká zodpovednosť, lebo je živé striebro a dokáže byť priam na desiatich miestach naraz. Občas máme pri ňom čo robiť aj dvaja, traja dospelí.

Z dvoch manželstiev máte syna a dcéru, teraz vnúčika. Sú chalani v porovnaní s dievčatami divokejší?
Nerada to takto zovšeobecňujem, lebo každé dieťa je individuálne. Každé si vyžaduje svojský prístup, ale podobné črty tam badám. Keď bol jeho tatko, teda môj syn, malý, všetko rozoberal. Pamätám si, že vtedy som z toho bola dosť nešťastná. Dnes som spokojná, lebo to vidím s nadhľadom. Keďže sa všetkému chcel pozrieť na podstatu, hoci ho to nikto neučil, čoho sa dotkne, to vie opraviť.

Diváci vás poznajú aj ako babku Milku zo seriálu Naši. Neovplyvňuje vás tá rola aj v skutočnom živote a opačne?
Ale áno, najlepšie je, ak herec vie cez svoje vnútro a životnú skúsenosť prinášať nejaký nový obsah, aby to bolo uveriteľné. A zároveň sa od toho musí vedieť odstrihnúť. Napríklad keď Milka bola v tom seriáli až priveľmi všetečná a do všetkého strkala nos. Takou ženou by som ja byť nechcela. Radšej nechávam svojim deťom slobodu a veciam voľnejší priebeh.

V Búrlivom víne ste hrali matku, ktorá milovala svoje dieťa väčšmi, než to bolo žiaduce. Netrpia práve ženy tým, že sa od svojich dospelých detí nedokážu odstrihnúť?
Odstrihnutie sa od rodičov je zdravé a prirodzené. Začína sa už niekedy v puberte. Platí to najmä pri synoch, aby raz dokázali byť zrelými mužmi, nebáli sa založiť si vlastnú rodinu a vôbec mali zdravé vzťahy. Ale nejde len o vzťah matky a syna, ale aj otca a dcéry.

Posilňovni sa vyhýbate, nepodstupujete plastické zákroky…
Postupne zrejem… Nepoužívam drahú kozmetiku, len matku prírodu, milujem esenciálne oleje, bylinky, a tak aj moja kozmetika je taká. Podobne je to u mňa s pohybom, uprednostňujem prirodzený pohyb.

Stačí to na to, aby ste si držali svoju líniu?
Dávam si pozor na stravu, lebo už poznám svoje telo. Ak sa stravujem jednoducho a zdravo, cítim sa omnoho lepšie, mám viac energie, a to je neoceniteľné. Ale nič nepreháňam a pokojne si doprajem, na čo mám chuť. Potom opäť nastúpi jednoduchá strava, hlavne polievka a jedlo kombinované maximálne z dvoch druhov. Som zdravá ako rybička a veľmi si to vážim.

A čo bicykel? Ten je čoraz viac v móde…
Neviem si vynachváliť tie žlté bicykle, ktoré sú po meste, ak sa dá, presúvam sa na dvoch kolesách.

Odkiaľ a kam?
Zatiaľ len rekreačne, na cesty sa veľmi neodvážim, lebo som aj šoférka. Často za volantom tŕpnem, keď mi sprava ide cyklista a zľava vyletí motorkár. Koľkokrát si až vydýchnem, že som nikomu nič neurobila. Bratislava je ešte málo prispôsobená na bezpečnú jazdu cyklistov.

Ako využívate voľný čas?
Najčastejšie s malým Oliverkom, rodinou a priateľom. Inak pracujem, lebo som na voľnej nohe. Našťastie, pracovné ponuky mám - dabing, rozhlas, točím Rodinné prípady či seriál Sestričky, nemôžem sa sťažovať. A v lete som bola už desiaty rok učiť v hereckom kurze v Belušských Slatinách, kde som mala skupinu skvelých detí a veľmi som si to užívala.

Viacerí známi herci odišli z kamenných divadiel kvôli seriálom či filmu. Nechýba vám pravidelný živý kontakt s divákom?
Ten som si minulú sezónu vynahrádzala na Novej scéne v predstavení Rozum a cit, ktoré je adaptáciou slávneho románu Jane Austenovej. Ale neviem si celkom predstaviť, že by som bola v zamestnaneckom pomere. Z úprimného srdca si vážim hercov, ktorí sú v divadlách vyťažení a hrajú veľa aj pomimo, lebo je to veľmi náročné. Poznám to, sama som tak roky fungovala. Mágia divadla je však nádherná! Vďaka nej je každý večer iný…

Stíhate byť aj v kontakte s kamarátkami herečkami?
Málo, lebo sme „obabičkovateli“, a tak sme rozlietané. Každá sa venujeme najmä svojej rodine, preto sme teraz spolu trochu menej.

Takže nemáte čas ani na babince?
Už dlhšie som nebola na žiadnom, ale ak sa nám podarí stretnúť, vždy je to milé stretnutie.

Aj tam ohovárate chlapov?
Čo by sme ohovárali, veď my ich milujeme! Ak o nich hovoríme, tak len pozitívne. (Smiech.)

Tvrdíte to napriek dvom nevydareným manželstvám?
Stále hovorím, že chlapi sú úžasní a skvelí. Napokon mám syna. Rozmer, o ktorý nás ženy obohacujú, je nenahraditeľný. Neviem si život bez nich predstaviť.

Zájdete občas so svojím priateľom aj na rybačku?
Tento rok som veru ešte ani nebola, stále som bola niekde rozlietaná, ale tá nádherná príroda mi už aj chýba.

Vaša dcéra Ráchel je už vysokoškoláčka. Chodíte spolu aj nakupovať?
Robíme si babské dni. V dcére mám, aj čo sa týka oblečenia, veľmi dobrú kamošku. Vidí ma inými očami, než sa vidím ja. Často siahne po kúsku, ktorý by som ja možno ani nevzala do rúk. Potom vidím, ako dobre v tom vyzerám. A hoci je medzi nami vekový rozdiel 36 rokov, prináša mi do života svieži vietor. Musím uznať, že má pravdu aj v mnohých svojich názoroch.

Rieši Ráchel s vami aj svoje lásky?
Vládne medzi nami dôvera, preto si vieme povedať všeličo.

Aj vám občas poradí vo vzťahu?
Ani nie. Rešpektuje môj život. Často mi poskytne názorovo iný pohľad na vec či na čokoľvek, čo práve v rodine riešime a veľmi mi tým vie pomôcť.

Neviem odolať košíkom
Dáša Sanitrová nepatrí medzi herečky, ktoré by manierami postavili do pozoru celý štáb. Má aspoň nejaké ženské slabôstky? Nie sú to vraj kabelky ani topánočky, lebo je skôr praktický typ, ktorý si kúpi to, čo potrebuje. „Neviem však odolať košíkom,“ priznáva Dáša a dodáva: „Keďže milujem prírodu a obdivujem ručnú prácu, rada podporím výrobcov, ktorí s láskou vypletú košík. Keď sa prichytím, že opäť stojím nad košíkmi, len si poviem: Už ich máš doma dosť, azda by si nechcela ďalší? A verte, že ho kúpim a darujem...“

AKÁ JE V SKUTOČNOSTI?
DAGMAR je príjemná dáma, ktorá k nám prišla, podobne ako vlani, s dcérou Ráchel. Tá má prázdniny, a tak sa spolu túlajú ako kamošky. Dáša je zhovorčivá, usmievavá, priateľská, cítite, že čo povie, nie je žiadna pretvárka. Hoci si priniesla z domu svoje kúsky, naše outfity sa jej zapáčili a fotenie si naozaj užívala. Napokon posúďte samy!

Autor: Emil Babín
Foto: Lýdia Czakó