VYMETAJÚ večierky! Čo majú Straková a Beňačková stále spoločné?

Počas apríla totiž stihli obe známe dámy vymiesť za desať dní hneď tri večierky. Spolu si dvakrát prišli pozrieť živé prenosy tanečnej šou a nechýbali ani na premiére dokumentu Peter Dvorský. A aby nezostali svojej povesti vždy perfektne nahodených a usmiatych dám nič dlžné, zakaždým rozdávali úsmevy na všetky strany.

Ako na televíznych obrazovkách začínali? Dozviete sa to na nasledujúcej strane...

Na hlásateľskú stoličku si Ada Straková sadla ako 22-ročná krátko po štúdiu na pedagogickej fakulte v Banskej Bystrici. Lákali ju svetlá reflektorov a práca pred kamerou, nuž poslala prihlášku na konkurz...

Televíznou hlásateľkou bola 26 rokov. Potom sa stalo niečo, čo nikto nečakal. Tretieho mája 1996 odmietla prečítať jednu správu, tak ju prepustili z práce… Ada mala v ten deň bežnú večernú službu. Na vysielacie pracovisko však prišiel text, ktorý hanil vtedajšieho prezidenta Michala Kováča. Ada si postavila hlavu a text neprečítala, tak ju z práce o dva týždne neskôr „vykopli“.

Časom sa Ada vytratila z televíznej obrazovky a medzi jej rodákmi z Kremnice sa začalo povrávať, že emigrovala s Jurajom Kukurom a stala sa z nej hlásateľka rozhlasovej stanice Slobodná Európa. Netrvalo dlho a Ada správy o Kukurovi aj emigrácii dementovala.

Čakala dieťa, tak prerušila prácu v televízii. Len niekoľko mesiacov na to - po narodení dcéry Barborky - sa opäť zjavila na obrazovkách.

Ako však žila po nútenom odchode z televízie? Sedemnásť rokov bola v Prahe a tam aj pracovala. Pred televízne kamery sa síce nepostavila, ale moderovala napríklad pre potreby veľvyslanectva, Slovenského inštitútu, pražských agentúr... Jej televízna „dovolenka“ trvala 12 rokov. Pre návrat na obrazovku ju presvedčil 1. apríl 2008. Vtedy ju, aj jej niekdajšie kolegyne, oslovila televízia JOJ s ponukou uvádzať program klasickou hlásateľskou formou. A aj napriek tomu, že malo ísť - zdá sa - len o prvý apríl, divákom sa ich návrat páčil. Tak sa Ada o pár mesiacov neskôr pred kamery opäť postavila...

Podobný osud má za sebou aj legendárna Nora Beňačková. K hlásateľskej profesii sa nedostala úplne priamočiaro. Študovala hru na klavír, francúzštinu a španielčinu. Raz však moderovala na koncerte za chorého konferenciera a práve tam sa zapáčila televíznemu výrobnému štábu.

Z obrazoviek sa nám prihovárala viac ako 30 rokov. Po tom, čo STV v roku 2003 zrušila hlásateľské miesta, ostala verná „poézii slova“ a naďalej sa venovala moderovaniu, aj keď už nie pred kamerami. Na televízne obrazovky sa aj so svojimi kolegyňami z STV na čas vrátila ako hlásateľka TV JOJ Plus.

Nora vraj na rozdiel od svojej kolegyne Ady pred kamerou trému mávala. Keď v roku 2003 prišli o prácu nielen hlásatelia, ale nové vedenie STV zrušilo vyše tisíc pracovných pozícii. A keď sa prišli rozlúčiť s televíziou a zaspievať „Valčík na rozlúčku“, niekto na nich zavolal políciu…

Viac sa o oboch dámach dozviete v galérii pod článkom.