Hospodár Martin má veľké prekvapenie. Túto babu už na farme neuvidíte!

Čo robíte, keď sa práve nenatáča televízna farma?
Nenudím sa. Starám sa o svoju farmu Etelku a mám na ňu konečne čas. Teraz sa tu doslovne topím v blate, lebo u nás stále prší, ale zima je na juhu Slovenska taká. Snažím sa postupovať v jej rekonštrukcii a čo sa dá, obnovujem. Teraz napríklad robím strechu na budúcej dojárni. Snažím sa opravovať pred novou sezónou techniku, lebo mám pokazené obidve kosy a mám aj drobné poruchy na traktoroch. Tak to potrebujem odstrániť. Plus si aj zvieratá vyžadujú dennodennú starostlivosť, takže robím klasické farmárske práce..
A keď sa nevenujem zvieratám ani strojom, mám inú zábavku - budovateľské aktivity. Filmovo si ich dokumentujem. Všetci moji priaznivci a tí, ktorých baví farmárčenie, tak môžu sledovať môj youtubový kanál Hospodár Martin, kde sa každý týždeň dozvedia, čo mám na farme nové.  

Máte teda nejaký voľný čas aj pre seba?
Ani príliš nie, lebo popri klasických farmárskych povinnostiach sledujem aj politickú farmársku situáciu. Farmári naprieč Európou sa búria a u nás je na to tiež dôvod. Nedostali sme totiž od štátu podpory, ktoré sme roky dostávali a boli sme na ne „nastavení“. Keďže pomoc od štátu neprišla, spôsobuje to problémy, lebo treba nakupovať osivá, hnojivá a mnoho ďalších „drobností“ a farmári na to nemajú peniaze.
 
Ako sa majú zvieratá z televíznej Farmy?  Sú všetky vaše?
Nie, sme dvaja kľúčoví farmári, ktorí na televízny projekt požičiavajú zvieratá. Jeden som ja a druhý je Paľko Adamat, ten vlastní farmu Santána. Od neho sú napríklad oslíky a Paľko chodí učiť účinkujúcich, ako sa o ne starať. Takže niečo má on, a niečo mám ja, a pokiaľ je od režiséra požiadavka, že by chcel zvieratko, ktoré nemáme my dvaja, tak si ho požičiame od našich kamarátov – farmárov. 

Ako je to so spoločenskými zvieratami na farme? Aj tie sú vaše?
Nie. Psíkov napríklad zabezpečujeme z útulkov, mačičky z internetových bazárov. Sú to zvieratá, ktorým treba nájsť druhý domov. Má to výhodu, lebo sa za tri mesiace pred kamerami tak dobre odprezentujú, že si môžeme vyberať ich budúceho majiteľa tak, aby boli do budúcna v čo najlepších rukách.
 
Vždy sa vám podarí ich niekam umiestniť?
Idú doslovne na dračku. Výnimkou je len pes Rudo. On žil so somárikmi a potom sa s nimi aj vrátil domov. Tak bol len na trojmesačnom výlete.  

Ako je to s kravou Malinou? Tá je už akousi mediálnou hviezdou...
Malina patrí mne, ale už ju na obrazovkách diváci neuvidia. Ale to by som asi nemal prezradiť...
 
My to nikomu nepovieme... Čo bude s Malinou?
Tak len naznačím, že krava Malina už je na zaslúženom dôchodku kvôli vysokému veku, tak ju nahradí nová krava. Nebude sa však volať po svojej predchodkyni, bude to Jahoda... 

Ste najznámejším slovenským gazdom. Ľudia na ulici si od vás pýtajú autogramy?
Realita je taká, že ja po ulici chodím veľmi málo. Žijem na kopaniciach a nemám čas chodiť medzi ľudí. Keď predsa niekam zájdem, tak je to neutrálne prostredie niekde v lese, alebo musím ísť natankovať. A ľudia? Sú milí, spoznávajú ma a prihovárajú sa mi. A  má to občas aj výhody: všetko sa mi veľmi dobre – napríklad na úradoch, vybavuje.  

Máte hviezdne maniere?
Rozhodne nie! Lebo mojim kravám je úplne jedno, čo robím vo svojom voľnom čase. Ony ma zavedú pri dojení a kydaní hnoja vždy do reality.
 
Napriek tomu – aj keď je to kravám zjavne jedno, o seba dbáte a istého času ste aj poriadne pochudli...
Snažím sa o seba starať, ale to by mal robiť každý. Buďme však realisti, nie som už najmladší a možno aj mám dôvod na malú depku. A aby som sa dobre cítil, musím sa o seba starať. Napríklad už nemôžem zjesť všetko, čo stretnem... 

Spomínali ste depresiu... Nebodaj s ňou máte skúsenosti?
Keď o nej v minulosti niekto hovoril, nevedel som si predstaviť, čo vlastne depresia je. Nikdy som ju nezažil. Pokiaľ má byť depresia len stres z toho, že sa vám niečo nepodarí podľa vašich predstáv, tak ju zažívam. Ale tú klasickú, ktorá je aj diagnózou, som ešte našťastie nemal.
 
Ako je to s jedlom? Čo ste obmedzili?
Jem menej cukrov a teraz pracujem aj na tom, aby som jedol menej mastných jedál. Objavil som totiž kalorické tabuľky a začal som sa im venovať.  

A výsledok?
Zistil som, že nech sa akokoľvek snažím, nedokážem zo stravy získať dostatok bielkovín a vápnika a tie musím umelo dopĺňať. Tak na tom teraz pracujem. Kalorické tabuľky mi tiež ukázali, že priveľa solím a problémom sú aj už spomínané cukry a tuky. Aj keď sa im snažím vyhýbať, mnohé sú už obsiahnuté v potravinách, tak to mám problém dodržať. Ale pracujem na tom, aby nie len moje kravičky, ale aj ja som mal svoju „kŕmnu dávku“ dokonale vyváženú...
 
Ako si žije Martin Bagar dnes, nájdete v našej galérii.