Hrdý na svojich synov! Jeden bude lekár a druhý... Fíha, Peter Sklár mu drží palce v Británii!

Seriál Horná Dolná pokračuje ďalšou sériou. Ešte vás za tie roky neomrzel?
Je to zvláštne, lebo pôvodne to mal byť letný seriál s desiatimi časťami a už ho vyrábame ôsmy rok. A čo je hlavné, stále nás baví. Musím povedať, že na pľaci sa stretla výborná partia ľudí a zafungovala chémia, preto dúfam, že tak ako nás, baví seriál aj našich divákov.

Hráte v ňom starostu Karola Frlajza, ktorý nemá najrovnejší charakter a občas sa bojí o svoju stoličku. Typ odpozorovaný zo života?
Každý z nás občas v živote hľadá skratky a chce si to uľahčiť. Bojí sa o svoje istoty a nerád vystupuje zo svojej komfortnej zóny, ale život ho aj tak dobehne.

Starosta je starý mládenec a vášnivý rybár. Čo je vám na tej role sympatické, smrdí v niečom aj človečinou?
Aj keď je Karol Frlajz občas lenivý a jeho heslom je hlavne sa nespotiť, má rád svoju dedinu a všetkých jej obyvateľov. A hoci občas čaruje s eurofondmi, nerobí to pre svoj prospech, ale pre Hornú Dolnú a jej občanov.

Pri nakrúcaní ste utrpeli zranenie kolena a noha skončila v ortéze. Herectvom k trvalej invalidite?
Ako to už býva, život prináša rôzne situácie. Nešťastná náhoda je tu hneď a mne zostala spomienka v podobe piatich klincov, ktoré si zatiaľ stále nosím v pravej nohe so sebou. Už mali byť vybraté, ale kovidové obdobie zavrelo nemocnice a znemožnilo operácie. Tak ešte chvíľu musím vydržať.

Nemáte za tých zopár rokov v Novej Lehote už domácky pocit? Zažívate s miestnymi aj nejaké humorné alebo citovo dojemné situácie?
Som veľmi vďačný obyvateľom Novej Lehoty, že nás prijali za svojich, stali sa našimi blízkymi priateľmi, dokonca až rodinou. Prežívame s nimi pekné aj smutné chvíle, svadby aj pohreby. Bez nich by náš seriál nebol taký, aký je.

Neobjaví sa občas na nakrúcaní nejaký kolega, ktorého tam priviedla len zvedavosť?
Vždy som rád, keď k nám do seriálu príde nová postava, pretože prinesie nové možnosti, nech sú len kolegovia zvedaví.

Žije mladší z vašich synov Michal stále v Anglicku?
Mám dvoch synov. Starší Matej bude šiestak na medicíne, mladší Michal skončil školu v Birminghame a skúša sa tam uplatniť. V pobrexitovom čase to nie je ľahké a ja mu veľmi držím palce!

Kovid zamiešal plány mnohým profesiám vrátane hercov. Zasiahli vám protipandemické opatrenia veľmi do života?
Kovid našu profesiu zasiahol naplno a ukradol mi z môjho divadelného života skoro dva roky. Posledné predstavenie som hral vlani 9. marca. Veľmi mi to chýba, nielen finančne, ale aj emocionálne a pevne verím, že sa celá táto situácia vráti čo najskôr do normálu. Čo je však nenahraditeľné a nezvratné, to je strata našich priateľov a kolegov, ktorí nás pre kovid opustili.

Zopakuje sa podľa vás minuloročný scenár alebo sa už vďaka očkovaniu možno vyhneme lockdownu?
My sme celá rodina, aj moji rodičia, aj deti dvakrát zaočkovaní a ostáva nám len dúfať, že ďalšie mutácie koronavírusu nás obídu. Na tejto dobe mi najviac prekáža neskutočné množstvo dezinformácií, hoaxov a hlúpostí, ktoré na nás útočia z mediálneho priestoru, takže aj múdri ľudia občas osprostejú.

Čo by ste na záver popriali všetkým báječným ženám?
Všetkým báječným ženám by som rád doprial báječných mužov, báječné deti, báječný život, úsmev na tvári a slnko v duši.

S humorom sa život znáša ľahšie
Divadlá začínajú sezónu už v auguste. Čo je najťažšie, keď po roku a pol musí Peter Sklár naskočiť do starých predstavení? „Napriek všetkým prognózam, dúfam, že predstavenia sa spustia a ľudia sa vrátia do divadiel. Veľmi sa na nich teším. Čo už bude ťažšie, to sú oprašovačky predstavení, a musím priznať, že mnohé texty sa budem učiť odznova,“ hovorí herec, ktorého režiséri obsadzujú najmä do humorných polôh. Nezahral by si už v tragédii, pri ktorej nezostane žiadne oko suché?„Ako mnoho iných vecí v živote, aj toto bola otázka náhody. V divadle som hral veľa krásnych dramatických postáv, ale osud to zariadil tak, že pekné herecké príležitosti som dostal v komédiách,“ priznáva Peter a dodáva: „A uvedomil som si, že som rád, ak svojou prácou viem aspoň na dve hodiny pomôcť ľuďom zabudnúť na ich každodenné starosti a stres. Všetko je tak, ako má byť! Ale s humorom, so smiechom a s nadhľadom sa život znáša ľahšie...“