Oslavujete štvrťstoročnicu na scéne. O čom je vaša prvá skladba Zora a ako si spomínate na jej nahrávanie?
Už 25 rokov na scéne ubehlo skutočne veľmi rýchlo, ale stále mam v pamäti speváčku Evku Máriu Uhríkovú, ktorá so mnou vystupovala v hudobno-zábavnom programe Cesta za láskou, Máji Velšicovej a Miška Slivku.
Počúvala ma, ako v zákulisí spievam s ňou všetky pesničky... Povedala mi, že mám pekný hlas a mala by som spievať. Ja som sa len smiala, že chcem byť herečka a moderátorka, a že na spev nemám. Pristála som na jej návrh, že pôjdeme do štúdia a nahráme jednu pieseň len na skúšku.
Vybrala som si srbskú skladbu od speváčky Nedy Ukraden - Zora. Skladba pre mňa nesie v sebe nielen výpovednú hodnotu, ale obrovskú emóciu - smútok za mamou, keď zomrela. V tom čase som nespievala vôbec, dali sme zahrať srbský originál na pohrebe. Dodnes mi zviera hrdlo a mám slzy v očiach, keď ju spievam. Mama bola pôvodom Srbka z Bosny a Hercegoviny, preto aj výber tejto skladby.
Čo vás ako mladú dievčinu na sláve ohromilo alebo i vystrašilo?
Nikdy som nemala hviezdne maniere a na javisku som chcela vždy stať kvôli potešeniu ľudí. Či by som hrala, recitovala, spievala alebo tancovala vždy som túžila odovzdať radosť a pozitívnu energiu. Proste úplne obyčajne a ľudsky prinášať radosť a pohodu a aspoň na chvíľku vytrhnúť hlavne ženy z ich každodenných povinností.
Pre mňa je radosť po koncerte zísť medzi divákov a fanúšikov a venovať im čas. Rozprávať sa, fotiť do ich albumov, mnohí mi povedia nejakú vtipnú historku, ktorú zažili pri mojich skladbách alebo spomínajú až do čias môjho moderovania Počasia v TV Markíza...
Som taká, aká som bola, keď som začínala. Kamarátska, skromná, komunikatívna, skrátka úplne obyčajná žena. Osobne som poznala iné veľké hviezdy a veľké osobnosti, ktoré boli skromné po celý život a vo svojom obore zároveň veľmi profesionálne.
