Ján Tribula robí toto po večeroch! Kto mu robí najčastejšie spoločnosť?

Janko vždy inklinoval ku koňom a chcel byť veterinárom. Babka však z neho chcela mať kňaza ale život mu namiešal iné karty... 

U Tribulovcov zdá sa, nebolo peňazí nazvyš, tak malému Jankovi rodičia povedali, že ak chce nejaký krúžok, má sa poobzerať po takom, čo je zadarmo. Tak keď sa dozvedel, že je možnosť prihlásiť sa na jazdecký krúžok, kde netreba platiť, len si to v stajni odpracovať, nezaváhal ani na chvíľu. Ako to však bolo so štúdiom na kňaza? „Keď som mal desať rokov, stará mama mi sľúbila, že ak budem farárom, kúpi mi koňa. Chvíľu som sa teda pohrával aj s touto myšlienkou,“ Zo štúdia však nakoniec nebolo nič a Janko si vybral radšej veterinárnu školu. Žiaľ, na vysokú ho nezobrali, tak aby mal z čoho žiť, skončil na čas v pitevni...

Viac o svojom živote nám pred časom porozprával sám:  
 
Máte rád hory. Vedeli by ste predstaviť život aj na rovine?
Áno. Žil som takmer 10 rokov v Bratislave a mal som to tam rád. Atmosféra veľkomesta má niečo do seba, človek sa stratí v dave a ak chce, tak žije pomerne nenápadný život.
 
Tak prečo ste zvolili návrat späť do hôr?
Lebo som bol srdcom vždy v Tatrách. Vyrastal som v Tatranskej Lomnici a Poprade, leto som trávil u starých rodičov v Ždiari a na Spiši. Niekto to má až vo vyššom veku, že sa vráti na miesta kde trávil detstvo. Mňa si to zavolalo skôr... 

Na televíznych obrazovkách pôsobíte neohrozene. Zažili ste situáciu, kedy ste sa naozaj báli?
Som bojko. Z výšok strach síce nemám, no búrka ma vie dostať do úzkych. Na horách sú búrky veľmi nepríjemné. Už neraz sme počas túr hľadali miesto kde sa ukryť a zväčša sme mokrí utekali z vrcholu do doliny.  

Máte vysnívaného koňa. Ako sa volá?
Leo a je to môj najväčší kamoš. Myslím, že má pred sebou ešte pár rokov športového života a potom nás čakajú nekonečne dlhé prechádzky po lesných cestičkách v Slovenskom raji.  

Ste neustále v jednom kole. Nezanedbávate ho?
Na kone si nájdem vždy čas. Jazdecká stajňa je miesto, kde nie som známa tvár z televíznej obrazovky. Som tam obyčajný chalan, ktorý tam pobehuje s vidlami a fúrikom a potom si za odmenu dopraje jazdu v sedle.  

Viete variť?
Moje varenie je otázkou prežitia. Ráno si radšej pospím a raňajky si dám, len ak stíham. Nikdy nemám čas na obed a večer ma občas prepadne vlčí hlad. Varím zriedkavo, ak sa ale odhodlám, tak ma to baví. Inšpiráciu čerpám od rodičov. Mamine polievky sú najlepšie na svete a otcove jedlo doslova spieva. 

Keď sme už pri rodine, ako to je u vás doma? Ku komu sa večer vraciate?
 Moje dni sú nabité programom. Práca, kone, hory a tak aj na priateľov mám času čoraz menej. Bývam sám a viem si vychutnať samotu. Upratujem si v myšlienkach a vediem také súkromné rozhovory s Bohom. No viem, že sám zostarnúť nechcem. Myslím si, že osud má pre každého z nás niečo pripravené. Niekto vhupne do vzťahu v skorej mladosti a potom z neho uteká. Ja som bol dosť dlho vo vzťahu na diaľku a je to hrozne nepohodlné. Myslím, že najbližšie roky všetko ukážu. Celý môj život ovplyvňujú najmä ženy. V mojom živote je pár múdrych žien, ktoré ma vedú. A nie je to len mama...
 
Chcete vedieť viac? Kliknite na našu galériu.