Jej život pripomína špionážny film. Tajná agentka s drevenou nohou

Virginia Hall Goillot sa narodila 6. apríla 1906 v Baltimore v štáte Maryland. Otec Edwin Lee Hall bol bankár a majiteľ kín, matka Barbara Virginia pracovala ako jeho sekretárka.

Nadštandardné finančné pomery umožnili Virginii študovať na prestížnych školách, kde sa naučila po nemecky, francúzsky a taliansky. Univerzitné štúdium sa rozhodla dokončiť v Európe. V roku 1931 pracovala na Americkom veľvyslanectve vo Varšave, potom v Smyrne (neskôr Izmir) v Turecku. V roku 1933 sa počas poľovačky na vtáky potkla a postrelila sa tak nešťastne, že jej museli amputovať nohu pod kolenom. S drevenou protézou, ktorú volala Cuthbert, silno krívala.

Virginia Hall sa pokúšala vstúpiť do diplomatických služieb, ale Ministerstvo zahraničných vecí USA na tieto posty neprijímalo ženy a prekážkou bol aj jej hendikep. Po vypuknutí 2. svetovej vojny pracovala vo Francúzsku ako vodička sanitky, ale po porážke krajiny Hitlerom v júni 1940 odišla do Španielska, kde sa zoznámila s dôstojníkom britskej tajnej služby Georgeom Bellowsom. Virginia naňho urobila silný dojem, preto jej dal kontakt na „priateľa“ v Anglicku.

Tým priateľom bol Nicolas Bodington, pracovník britskej spravodajskej služby MI6. Po výcviku Virginiu vyslali v auguste 1941 ako tajnú agentku do Francúzska. Usadila sa v Lyone a vydávala sa za americkú reportérku. Nenápadne sa obliekala a často menila vzhľad, na mnohé veci však musela prísť sama. Do protifašistického odboja zapojila majiteľku lyonského nevestinca Germaine Guérin. Jej „dievčatá“ odovzdávali Virginii informácie získané od nemeckých dôstojníkov.

Riskantná práca vyžadovala veľkú opatrnosť. Zo 41 agentiek, ktoré britská tajná služba vyslala do Francúzska, prežilo 26. Keď v októbri 1941 francúzska polícia zatkla 12 agentov, zorganizovala záchrannú akciu – prepašovala im pomôcky a konzervy sardiniek, z ktorých si zostrojili kľúč. Útek sa podaril v júli 1942 a zúrivosť gestapa nemala hraníc. Virginia, prezývaná Krívajúca dáma, sa ocitla na zozname najhľadanejších osôb.

Kruh sa zužoval, preto Virginia ušla do Španielska. S horským vodcom zdolala horský priesmyk v Pyrenejach – za dva dni prešla s drevenou nohou 80 kilometrov. V Madride ju zatkli, ale po intervencii amerického konzulátu ju prepustili. Po čase sa opäť vrátila do Londýna, odkiaľ ju vyslali späť do Lyonu, aby pomáhala s prípravami na vylodenie v Normandii 6. júna 1944. Navonok pracovala ako kuchárka a pastierka dobytka, lebo v sivovlasej zhrbenej roľníčke by sotva niekto videl tajnú agentku.

Virginia Hall ostala v Európe v službách CIA, do USA sa vrátila v roku 1948 a o dva roky neskôr sa vydala za Gastona Goillota, s ktorým cez vojnu spolupracovala. Posledných deväť rokov strávila za stolom v kancelárii. V roku 1966 odišla do dôchodku a zvyšok života prežila na farme v Marylande. Zomrela 8. júla 1982. Nezanechala pamäti a o práci agentky nehovorila ani s príbuznými. Za odvahu a statočnosť dostala ocenenia ako rytier Čestnej légie, Vojnový kríž, člen Radu britského impéria.