Karol Čálik o hereckom živote, rodine a sile jari: Pacho by sa zasmial (ROZHOVOR)

 Ako ste oslávili svoje osemdesiate narodeniny?
Veľkolepo a veselo. Napriek mojej prirodzenej skromnosti a pokore sa oslava vďaka generálnej riaditeľke Divadla Nová scéna pani Ingrid Fašiangovej, vedenia divadla, skvelých kolegov a úžasných divákov konala vo veľkom štýle. Za čo všetkým úprimne ďakujem.
 
Napriek veku ste neustále aktívny nie len ako umelecký riaditeľ v divadle, ale aj ako herec. Čo vám prináša väčšie potešenie?
Určite hranie. Lebo diváci mi vždy zatlieskajú. Ale tam hore ma niekedy skôr vyplieskajú...
 
Je pre vás práca hnacím motorom?
Vždy bola a aj je. Lenže dnes obrátky hnacieho motora už tak nevytáčam. Ale napriek tomu, je to ešte stále slušná jazda. 

Väčšina vašich rovesníkov je už dávno na dôchodku. Nechýba vám zaslúžené nič nerobenie?
Zatiaľ nie. Ale už sa naňho teším dlhých dvadsať rokov.
 
Vo vašom domovskom divadle aktuálne hráte v štyroch muzikáloch – Mačky, kde ste kocúr Múz, v predstavení Bonviván, v ktorom stvárňujete Steinera, zbojníka v Jánošíkovi a účinkujete aj v predstavení Oliver, kde hráte doktora. Máte čas aj na oddych?
Mám. Lebo spomínané muzikály nehráme v jeden deň...
 
Pokrstili ste knihu spomienok „Volajú ma Charlie“. Je v nej stať, ktorá vám najviac prirástla k srdcu a prečo?
Zatiaľ nie, lebo som ju ešte nečítal.