Kolaps z vyčerpania: PREBOHA, Rozboril priznal, že... ach, to nie!

Zdá sa, že sa nezastavíte. Moderujete reláciu Dom snov, ale začalo sa aj s nakrúcaním novej série relácie V siedmom nebi. Čo vám dá viac zabrať?
Ale zastavím sa, to len tak vyzerá. Psychicky náročnejšie je jednoznačne V siedmom nebi. Tú náročnosť však vyvažuje radosť z toho, keď nejakej rodine v zlej situácii reálne pomôžeme. To nehovorím klišé, to je tak. Radosť z tohto pocitu sa nedá ničím vyvážiť. 

Príprava televíznych relácií, to nie je len práca pred kamerou. Môžete tú skrytú časť priblížiť?
Som autorom námetov a scenárov, ktoré vznikajú spolu s režisérmi príbehov. Takže najskôr s dramaturgiou vyberieme rodiny vhodné pre reláciu. Nejde len o overenie ich reálnej sociálnej situácie, treba aj nenápadne zistiť, či budú ochotní podeliť sa o svoj príbeh s divákmi. To musí byť ich slobodné rozhodnutie. Potom spracujeme scenár, postavíme štáb. Príprava zaberie asi týždeň. Nasleduje samotné nakrúcanie, asi týždeň postprodukcia, teda strih a výber hudby. Takže jeden príbeh zaberie asi tri týždne. No a to sme s ním ešte neboli „v štúdiu“. Je toho veľa mimo kamery, časovo oveľa viac ako pred ňou. 

Siedme nebo je plné emócií a silných príbehov. Dostal sa vám niektorý z nich pod kožu?
Jasné, možno osemdesiat percent z nich. Ide skôr o to, aby sme si vytvorili istú psychohygienu, aby nám po ňom nezostal ťažký nános na duši, aby sme jednoducho s čistou mysľou mohli ísť za ďalšími rodinami. Znie to banálne, ale nie je to tak. Mne sa to dlhý čas nedarilo. Až sa to skončilo kolapsom z vyčerpania a či som chcel, alebo nie, musel som sa to naučiť. 

Našli ste si počas prípravy relácií nových priateľov?
Taký kontakt mám s viacerými ľuďmi z príbehov. A nielen ja, ale aj moja manželka. Každý rok vstúpi reálnou finančnou pomocou do niektorého z príbehov relácie a potom s týmito rodinkami udržuje kontakt ešte dlhé mesiace i roky po nakrúcaní. Teší ma to. 

Rád sa na seba pozeráte v televízii?
Moderujem pred kamerou už štvrťstoročie, za ten čas som si na seba už celkom zvykol. (Smiech.) 

Mnohí moderátori tvrdia, že nemajú radi nánosy líčidiel pred prenosom. Ako ste na tom vy?
Aj na to som si zvykol. Keď nakrúcam mimo štúdia – niekde po Slovensku, žiadne líčidlá nepoužívam. V štúdiu je to nutnosť pre silné osvetlenie, ale po nakrúcaní mám vždy pripravené krémy svojej manželky a tie ma reálne držia bez vyrážok a podobných „fajnovostí“. 

Spomínate si na svoje začiatky v televízii? Vraj ste chceli moderovať Televízne noviny...
Áno, chcel a aj by som v tom bol dobrý. Osud to zariadil inak  a neľutujem. Vďaka tomu mám  v porovnaní so svojimi kolegami za sebou možno najväčší počet televíznych relácií. A niektoré  z nich sa naozaj stali ikonami.

Ako relaxujete?
Najradšej tak, že nerobím vôbec nič. Ale keďže som sa oženil s dámou, ktorá vo voľných chvíľach neobsedí, nemôžem obsedieť ani ja. Veľa sa venujeme turistike, rýchlej chôdzi, plávaniu v studenej vode a ďalším veciam, ktoré by mi ani nenapadli, keby som nemal za manželku doktorku Sandru... 

Vaša svadba v roku 2017 mala byť podľa médií tajná...
Tajná? Nič nemalo byť tajné, len sme necítili potrebu na Facebooku odratúvať dni do obradu  s asistenciou ohňostrojovej grafiky. Takže tak. 

Ako ste sa so Sandrou zoznámili? Obaja ste verejne známi, zrejme ste sa poznali už roky...
Áno, poznáme sa dvadsať rokov. Ale až po pätnástich som ju „ukecal“ na vzťah. A pozrite sa, ako dobre to nakoniec dopadlo. 

Vraj ste sobášom so Sandrou získali aj fantastickú svokru. V čom je iná? Pečie dobré buchty?
A vidíte, vedel som, že jej k dokonalosti niečo chýba – buchty zaťovi ešte nenapiekla. Evička je hlavne dobrý príklad toho, ako si užívať život aj v seniorskom veku. Napriek svojej osemdesiatke a tomu, že je už dvadsať rokov vdova, žije činorodý život: veľa cestuje, chodí do jazykovej školy, každý deň prejde osem kilometrov. Úprimne, jej kondíciu by som chcel v jej veku mať aj ja. 

Vráťme sa k šou Dom snov, ktorá má meniť život zaľúbených párov. O vás je známe, že takisto žijete v akomsi dome snov. Čo máte doma najradšej?
Žijem v byte snov. A byt snov je to preto, lebo ho kompletne zariadila svojimi nápadmi moja manželka. Je lekárka estetickej medicíny a svoj dobrý vkus využila aj pri zariadení bytu. Harmónia, mäkké farby, veľa rastlín, drobnosti vytvárajúce pocit domova. Neviem síce presne, čo je feng šuej, ale podľa mňa náš byt harmónii feng šuej vďaka Sandre úplne zodpovedá. 

Pomáhate jej s domácimi prácami alebo aspoň občas navaríte?
Rozdelím otázku na dve: domáce práce milujem. Fakt. Som puntičkár každým cólom. Takže upratovanie je pre mňa vášeň. V kuse utieram prach, umývam podlahu, periem záclony, vysávam, radosť mať ma za muža. Ale variť nemusím. A vlastne ani nemôžem, žena ma do kuchyne nepustí. Varenie zbožňuje a varí výnimočne dobre, radosť mať ju za ženu.   

Naučil som sa s časom narábať pomerne disciplinovane. Nemám rád také tie vorkoholické stavy v zmysle – keď nerobím do noci, deň sa neráta. Naopak. Ak robím napríklad cez víkend, snažím sa vziať si voľno v pondelok a utorok, jednoducho vyvažovať to. A ak nakrúcam večer, snažím sa mať voľno dopoludnia. Pocit nenahraditeľnosti ma dávno opustil, cintoríny sú plné nenahraditeľných. Na relax si nájdem vždy čas.