Zdá sa, že sa nezastavíte. Moderujete reláciu Dom snov, ale začalo sa aj s nakrúcaním novej série relácie V siedmom nebi. Čo vám dá viac zabrať?
Ale zastavím sa, to len tak vyzerá. Psychicky náročnejšie je jednoznačne V siedmom nebi. Tú náročnosť však vyvažuje radosť z toho, keď nejakej rodine v zlej situácii reálne pomôžeme. To nehovorím klišé, to je tak. Radosť z tohto pocitu sa nedá ničím vyvážiť.
Príprava televíznych relácií, to nie je len práca pred kamerou. Môžete tú skrytú časť priblížiť?
Som autorom námetov a scenárov, ktoré vznikajú spolu s režisérmi príbehov. Takže najskôr s dramaturgiou vyberieme rodiny vhodné pre reláciu. Nejde len o overenie ich reálnej sociálnej situácie, treba aj nenápadne zistiť, či budú ochotní podeliť sa o svoj príbeh s divákmi. To musí byť ich slobodné rozhodnutie. Potom spracujeme scenár, postavíme štáb. Príprava zaberie asi týždeň. Nasleduje samotné nakrúcanie, asi týždeň postprodukcia, teda strih a výber hudby. Takže jeden príbeh zaberie asi tri týždne. No a to sme s ním ešte neboli „v štúdiu“. Je toho veľa mimo kamery, časovo oveľa viac ako pred ňou.
Siedme nebo je plné emócií a silných príbehov. Dostal sa vám niektorý z nich pod kožu?
Jasné, možno osemdesiat percent z nich. Ide skôr o to, aby sme si vytvorili istú psychohygienu, aby nám po ňom nezostal ťažký nános na duši, aby sme jednoducho s čistou mysľou mohli ísť za ďalšími rodinami. Znie to banálne, ale nie je to tak. Mne sa to dlhý čas nedarilo. Až sa to skončilo kolapsom z vyčerpania a či som chcel, alebo nie, musel som sa to naučiť.
