Legenda československého horolezectva: Lano skrývala pod posteľou

(77) ako prvá žena na svete vystúpila na tyrkysovú horu, hoci nikto neveril, že to dokáže.

Patrí medzi legendy československého horolezectva. Keď sa však v roku 1984 spolu s Američankou českého pôvodu Vierou Komárkovou rozhodli zdolať šiesty najvyšší vrch sveta Čo Oju, všetci sa jej posmievali. Neveril tomu ani slávny rakúsky horolezec Reinhold Messner, ktorý himalájsky vrchol vysoký 8 201 metrov pokoril rok predtým.

Vedel, aký náročný výstup čaká „dve bláznivé baby“, ktoré so sebou nemali veľkú expedíciu, len dvoch Šerpov, kuchára a obrovské odhodlanie. Záver výstupu bol dramatický – Dine po desiatich minútach zlyhala kyslíková bomba. Tvrdohlavosť jej však nedovolila vzdať sa, a tak sa v 44 rokoch stala prvou ženou, ktorá stála na vrchole hory prezývanej Tyrkysová bohyňa, a v tom čase bola najstaršou horolezkyňou, ktorá zdolala osemtisícovku.

Tatry ako druhý domov
sa narodila 22. apríla 1940 v Bratislave. Málokto však pozná jej dievčenské meno – Margita Schochmannová. Odmalička rada lozila po skalách a väčšmi ako dievčenské romány ju fascinovali knihy o výstupoch na himalájske velikány Annapurnu a Mount Everest. Keď mala 14 rokov, spolu kamarátkou sa tajne vybrali do Vysokých Tatier – a rovno na Gerlachovský štít!

Dva roky sa jej darilo skrývať pred rodičmi lano i svoju záľubu v lezení. Keď na to prišli, bolo zle-nedobre, ale Dina neustúpila. V šestnástich už bola členkou bratislavského horolezeckého klubu a Tatry sa nadlho stali jej druhým domovom. Podnikla v nich okolo 300 horolezeckých výstupov a spoznala tam aj svojho budúceho manžela.

Pochopenie v rodine
Dina túžila byť lekárkou, ale na medicínu sa nedostala. Nakoniec vyštudovala matematickú analýzu na Univerzite Komenského. V 60. rokoch minulého storočia sa presťahovala do Olomouca, kde až do roku 1992 vyučovala matematiku na Univerzite Palackého.

Jej manžel, známy biológ, ekológ, cestovateľ a spisovateľ Otakar Štěrba toleroval jej vášeň k horám. Sám bol dobrodruh a mal športového ducha – venoval sa vodáctvu. Spolu zdolali mnoho divokých riek, v roku 1970 vystúpili na šesťtisícovku Haramóš II v pohorí Karakoram a chystali sa splaviť na člne Indus, no pakistanské úrady im to nepovolili.

Na Evereste takmer zmrzla
O štyri roky po zdolaní Čo Oju opäť stála na vrchole osemtisícovky. Na Gašerbrum II vystúpila so slovenskou horolezkyňou Líviou Klembarovou alpským štýlom a bez nosičov. Na otázku, aký je to pocit stáť na himalájskych vrcholoch, odpovedala, že necítila žiadnu eufóriu, keď tam sedela hore ako zmoknutá sliepka. Skôr myslela na to, ako sa zdravá dostať dole. Obrovská radosť vždy prišla až po tom, keď už vedela, že sa nemôže nič stať.

Začiatkom 90. rokov sa dvakrát pokúsila zdolať Mount Everest, no neúspešne. Pri jednom pokuse na najvyššom vrchu sveta, keď jeden úsek liezla sama, jej dokonca hrozilo, že zmrzne. V roku 1994 viedla expedíciu na Broad Peak, ktorá sa predčasne skončila, keď zomreli dvaja členovia výpravy. Naposledy sa pokúsila vystúpiť na Nanga Parbat.

Postavila nemocnicu
Hory sú pre Dinu Štěrbovú láska na celý život. A hoci jej vek už nedovolí venovať sa horolezectvu, do Himalájí sa často vracia pomáhať miestnym ľuďom. Počas svojich výprav videla, ako v tejto oblasti zomierajú deti na bežné choroby.

Keď v roku 2005 Pakistan postihlo ničivé zemetrasenie, spolu s horolezcom Víťom Dokoupilom založili a sponzorujú nemocnicu v dedinke Arandu, v najvyššej časti Karakorumu, ktorá je niekoľko mesiacov v roku úplne odrezaná od okolitého sveta. Projekt trval dva roky a zachránil už stovky životov. Okrem toho podporuje miestnu školu a vodovod.

Autor: Jana Brožíková
Foto: Profimedia.sk