Legendárna Helena Vondráčková (76): Mňa nedostanú! (ROZHOVOR)

Helena Vondráčková je na hudobnej scéne už 60 rokov. Práve v polovici marca štartuje jej turné po Slovensku, na ktoré sa mimoriadne teší. My sme pri tejto príležitosti túto hudobnú ikonu vyspovedali o hudobných začiatkom aj o jej zdravotnom stave.

V rozhovore sa dozviete:

Keď sa spomenú hudobné začiatky, aká spomienka sa vám vynorí prvá?

Hra na klavíri, začínala som asi v šiestich rokoch. Najprv ma učil môj otecko v našom mestečku Slatiňany pri Chrudime, kde sme vtedy bývali. Zo začiatku ma to bavilo a keď neskôr môj záujem opadol, otecko ma odovzdal učiteľovi a neskôr riaditeľovi Hudobnej školy v Hlavlíčkove, pánovi Miroslavovi Vymlátilovi. Pochádzal zo Slatiňan a každú sobotu tam prichádzal na výlet, a tak som u neho pokračovala vo výučbe niekoľko ďalších rokov a stala som sa aj vážnou adeptkou pražského konzervatória, k čomu ale zo známych dôvodov nedošlo. Mala som veľa ďalších umeleckých záujmom – recitáciu, divadlo, ale spevu som nakoniec dala prednosť.

A ktorá spomienka z hudobných začiatkov je pre vás najcennejšia?

Najcennejšia je pre mňa určite účasť v súťaži Hledáme nové zpěváky, ktorá sa konala v roku 1964 a finále v pražskej Lucerne, ktoré som nakoniec vyhrala s piesňou George-a Gershwina The Man I Love. Bolo to pre mňa zásadné vystúpenie, ktoré ma posunulo po ukončení chrudimského gymnázia v roku 1965 na dosky, ktoré znamenajú svet. Dostala som totiž ponuku do Divadla malých forem – Rokoko, kde som pôsobila tri roky.

Čomu pripisujete svoj úspech? Prečo práve Helena Vondráčková dobyla česko-slovenskú scénu?

Určite to bola moja veľká láska ku všetkému, čo som absolvovala. Či to bol spev, tanec, step a neskôr ja muzikál. A to všetko som robila s veľkým nasadením a usilovnosťou.

Dobyli ste dokonca aj tú nemeckú, po Karlovi Gottovi ste vraj najznámejší český interpret v Nemecku... Čo pre vás znamená to, že vaša sláva a obľúbenosť prekročila hranice domovského štátu?

Bolo to nielen Nemecko, ale i Poľsko a v podstate všetky štáty Európy, kde som účinkovala a stala sa známou. Postupom času pribudol aj Sovietsky zväz, Japonsko, Brazília, Austrália, Kanada a USA. Vďaka znalosti jazykov som vedela zaspievať v mnohých rečiach, čo publikum kvitovalo vždy s veľkým nadšením. Veľkú úlohu v tom hrala aj moja všestrannosť. Nepatrila som v žiadnom prípade medzi speváčky, ktoré len stáli, ale ponúkala som vždy niečo navyše. A najdôležitejšie bolo, že som sa vždy obklopovala skvelými spolupracovníkmi, muzikantmi, skladateľmi, textármi a choreografmi.

Je nejaký rozdiel medzi českým, slovenským a nemeckým publikom?

Každá krajina má, čo sa publika týka, istý kolorit. Nemci reagujú umiernenejšie, na rozdiel od slovenského publika, ktoré to vie veľmi rýchlo rozparádiť. Sú veľmi temperamentní a nemusí ich človek dlho dostávať do varu. To je tiež dôvod, prečo sa veľmi teším na šnúru koncertov na Slovensku, ktorá začína už v piatok 15. marca.

Témou číslo jedna je pri vás asi vždy to, ako sa udržiavate v takej závideniahodnej forme... Všetci chcú recept.

Vždy som milovala pohyb, už ako malé dievča som veľa športovala, venovala som sa gymnastike, plávaniu, atletike a skúšala som aj krasokorčuľovanie. Musím priznať, že som človek veľmi aktívny, neviem, čo je nuda a proste som neustále v pohybe, či už doma na záhrade, alebo na hausbóte. Každé ráne cvičím svoju špeciálnu zostavu na chrbticu a niektoré výborné cviky z jogy. Keď mám čas, zájdem do svojho mini fitka, šliapem na rotopede a cvičím s činkami.

Fyzicky je to o pohybe, ako si ale udržiavate tú životnú energiu?

Nabíja ma hudba, publikum a veľa ďalších vecí.

Čo je pre vás najlepšou psychohygienou?

V poslednom čase pobyt na hausbóte, ktorý mi ponúka nielen krásy prírody, lesa a vody. Potom tiež pobyt pri mori, ktorý mi veľmi prospieva a prináša mi pokoj a pohodu.

Všetci vás vnímajú ako nestarnúci ikonu, povzdychne si niekedy Helena Vondráčková v súkromí, že tých 76 rokov už naozaj cíti?

Zaplať Pánu Bohu, nie a dúfam, že mi to ešte chvíľku vydrží. (smiech)

Nedávno ste mali problémy so srdcom – po tejto stránke ste už v poriadku alebo si musíte na seba dávať pozor?

Bola to síce krátkodobá indispozícia, ale cítim sa dobre a všetky vyšetrenia dopadli dobre, takže si s tým hlavu nelámem.

V septembri ste tiež nepekne spadli a zlomili si rebro. Odvtedy ste už aj vystupovali, je to teda už úplne v poriadku? Nepociťujete žiadne následky?

Vzhľadom k tomu, že zranené rebro sa nachádzalo v úrovni pod lopatkou, nemala som žiadne problémy s dychom a nepociťovala som ani bolesť, takže som bola schopná už po týždni vystupovať, pretože to bolo práve v čase, keď začínala druhá polovica môjho turné po Česku. Cítim sa ako rybička a žiadne následky nemám. Mňa nedostanú a ako spievam vo svojej piesni: Já půjdu dál. (smiech)