V médiách začínala koncom roka 2006 ako redaktorka denníka Plus 1 deň. Po 15-ročnom pôsobení v šoubiznisovej redakcii istého online média sa rozhodla začať novú etapu v redakcii magazínu Báječná žena.

Eva Janovická

Jaro Buček vyštudoval žurnalistiku a už pri písaní diplomovej práce prišiel do kontaktu so ženami, ktoré pôsobili <a rel="noopener" href="https://zena.pluska.sk/prominenti/silna-deviatka-hlasatelia-letnej-zahradnej-party-takto-zabavali-rozhovor?itm_brand=zena" target="_blank">vo verejnoprávnej televízii ako hlásateľky</a>. On sám koncom 80. rokov začal pracovať v Československom rozhlase v Prahe, kde moderoval Štúdio 7. Začínal v čase nežnej revolúcie a robil rozhovor napríklad aj s Václavom Havlom. A potom prišla ponuka z televízie...

Ako ste sa dostali k profesii hlásateľa? Ako populárneho rozhlasového &nbsp;moderátora na stanici Československo v Prahe ma oslovili vyskúšať si aj profesiu programového hlásateľa a tak som potom prijal ponuku a stal som sa súčasťou skvelého kolektívu. <a rel="noopener" href="https://zena.pluska.sk/prominenti/klebety-v-maskerni-legendarna-ada-strakova-odhalila-zakulisie?itm_brand=zena" target="_blank">Aďka, ktorá ma kedysi posielala po večerníčku spať</a>, sa stala v hlásateľni mojou kamarátkou.

Museli ste sa na svoju novú pozíciu nejako špeciálne pripraviť? Najprv samozrejme fitko, zmena obliekania, spomalenie tempa reči a potom prvá služba. Postupne som sa naučil korigovať rozhlasový prejav za televízny, ale predstava konkrétnych poslucháčov z rozhlasu mi zostala. A tak sa stalo, že pri zahlasovaní večerníčkov som si predstavil malého synovca Robka a zahlásil som: "Deti, ak po rozprávke o vlkovi a zajacovi nepôjdete spať, tak potom vám toho zajaca uvaria v nasledujúcej relácii Varíš, varím, varíme." (smiech)

Ako si spomínate na svoje prvé vysielanie? Oči vypúlené&nbsp;ako sibírsky los (smiech). Zahlasoval som doobedný program a sústredil som sa najmä na to, aby som &nbsp;nevynechal žiadnu reláciu , ktorá sa doobeda vysielala. A spomínam si, ako sme behali z jednej hlásateľne do druhej, keďže súčasne sa vysielali dva televízne programy. Bolo to náročné na pamäť, ale zároveň aj krásne a skvelé…&nbsp;

Aké pocity ste mali pri svojom poslednom vysielaní na tomto poste? To bol bigbít. Nestotožnil som sa s textom redakcie spravodajstva, ktorá uvádzala do vysielania nepravdivý dokument a odmietol som prečítať text, ktorý bol nepravdivý. Vtedajšie vedenie trvalo na interpretácii, čo som odmietol, a tak som letel. Divákom som to neoznámil, ale v denníku SME uverejnili krásny článok o vtedajšej situácii a urobili zo mňa hrdinu. Doslova som odletel čo najďalej zo Slovenska, do Austrálie, tam som nikým nepoznaný študoval a na hlásateľskú stoličku už som sa nikdy nevrátil…

Aký pocit vo vás vyvolala pozvánka na stretnutie po 20 rokoch? Sporadicky som sa predtým s niektorými kolegami vídal, veď po hlásateľskom&nbsp;období som zažil niekoľko krásnych rokov ako producent v Markíze. Mal som nos na programy, ktoré sa komerčnému divákovi páčili, a tak som tam zotrval s niekoľkými riaditeľmi. Telefonát od Sone <a rel="noopener" href="https://zena.pluska.sk/prominenti/byvale-hlasatelky-stretli-aj-kolegami-aha-ako-vyzera-bucek?itm_brand=zena" target="_blank">urobiť si v januári Vianoce</a> bol super nápad a Soňu odvtedy považujem za matku nášho pluku.