Marcin sa kedysi živil aj inak: V tomto odbore by ste ho nečakali!

Vyrastali ste v Ružomberku, potom ste odišli do Bratislavy – ste teda mestský človek alebo máte skúsenosti aj s vidieckym životom?  

Mali sme niekedy chalupu na kopaniciach, bola to romantika. Každý víkend sme tam chodili. Spomínam na praženicu z čerstvých vajec od suseda, čerešne zo stromu, posedenie pod orechom...

Ktoré miesto na Slovensku je vaše obľúbené, kam sa rád vraciate a prečo?

Mam rád Tatry, často tam trávime čas. Rád chodím po horách. 

Keď si idete niekam oddýchnuť na víkend alebo na dovolenku, ste aktívny typ alebo radšej polihujete s knihou?

Som taký mix, rád leňoším ale som aj aktívny.

Venovali ste sa niekedy aj nejakému športu?
Hrával som ako žiak závodne volejbal  za Ružomberok. Inak klasika ‒ bicykel, turistika a milujem padleboard.

Rozmýšľali ste niekedy aj o inej než hereckej kariére?

Určite by to bolo niečo s hudbou, mal som kapelu, spieval som, hrám na viacerých nástrojoch. Ale keď som po revolúcii končil vysokú školu, tak žiadna práca nebola, netočili sa filmy, televízia bola len jedna, a tak som robil všetko možné, piekol som v pekárni napríklad, tak možno by som mal teraz pekáreň.

Čo vás na herectve najviac lákalo?

Nič špeciálne. Ja som sa k tomu dostal tak nejako prirodzene, recitoval som, hral v kapele, v ochotníckom divadle, bral som to ako zábavu. No a s mojimi známkami na gymnáziu bola jediná a prirodzená možnosť ísť študovať na VŠMU.

Teraz ste mali turné k 25. výročiu Uragánu – aké boli vaše pocity pred štartom?

Tešili sme sa na stretnutie zo Zuzkou po rokoch a na divákov. A tešili sme sa na fanúšikov. 

Sú László, František, pani Mária či malý Mirko stále žiadaní? Aké boli reakcie publika?

Tak turné sa vypredalo okamžite, hrali sme aj v športových halách, záujem bol neskutočný. Diváci sa bavili veľmi, boli úžasní. A v publiku sedeli mladí ľudia, ktorí ešte neboli na svete pred 25 rokmi, a spievali si s nami pesničky, bolo to neskutočné. Tak ako sme vypredávali športové haly pred 25 rokmi, tak to isté sa stalo aj teraz. Je to úplne šialené v našom veku ako komediálna trojica dokázať niečo také. 

Máte ešte nejaký veľký sen, ktorý ste si nestihli splniť?

Profesijne je sen zahrať si alebo režírovať film, tragikomédiu. Inak som spokojný. Neskoro večer je moja srdcovka natočili sme už vyše 300 častí, mám vypredané turné každý rok a keby už aj nič nebolo, som spokojný.