Marek Majeský sa už prestal brániť škatuľkovaniu! Aké úlohy ho čakajú ďalej?

V divadelnej hre Hitlerov prezident, ktorú predstavilo pred časom Divadlo Pavla Országha Hviezdoslava, hráte evanjelického kňaza Daniela Kováča. Ako ste sa s postavou stotožnili?
Z tejto úlohy mám doteraz zimomriavky. Je pre mňa dôležitá v tom zmysle, že ako jednotlivec dokázal zachrániť vyše sto Židov pred transportom do koncentračných táborov. Je to reálna historická postava, človek, ktorý od roku 1928 pôsobil ako kňaz v Slatine nad Bebravou. Keď bol ako vojenský duchovný na fronte na Ukrajine a dostali sa mu do rúk fotografie z masového zabíjania Židov, nedokázal túto hrôzu dostať z hlavy a tak začal pomáhať. Nielen na fronte ale aj po svojom návrate na Slovensko. A to tak, že zapisoval mená Židov do vojenskej matriky ako evanjelikov a potom im vystavil aj krstné listy. Je to veľmi silný príbeh. Pre mňa je Daniel Kováč slovenský Schindler. 

Ako ste sa na úlohu kňaza pripravovali?
Oslovila ma režisérka Valéria Schulczová, či by som mal záujem do tohto projektu ísť. Tak som si prečítal scenár. Fascinoval ma. Myslím si, že v dobe, ktorú aktuálne žijeme, je táto téma veľmi dôležitá. A tým, že som dovtedy nepoznal príbeh kňaza Daniela Kováča, bol som doslova ohúrený z toho, ako sa dokáže jednotlivec postaviť za svoje svedomie a svoj osobný životný svetonázor proti dobe, proti systému moci aj prostrediu. A jednoducho iba pomáhať iným ľuďom prežiť. Aj za cenu ohrozenia vlastného života i života svojich blízkych.
 
Máte aj vy blízko v reálnom živote k „duchovnu“? Narážam napríklad na váš podcast s názvom „Nezhasínaj“, kde rozoberáte strašidelné, mysteriózne príbehy.
Chodím ho nahovárať už pár rokov a mám referencie, že má veľkú popularitu. Ide o rôzne strašidelné legendy a mýty z celého sveta. Sú spracované do krátkych, asi 25-stranových scenárov, teda po nahratí má každý príbeh asi hodinu. Pôvodne som bol oslovený iba na nejakých desať dielov a už sa pomaličky za ten čas, čo to nahrávame, blížime k stovke. Sám som z toho prekvapený. Asi sa ľudia radi boja. 

Vy sa rád sa bojíte?
Asi ani nie. Čo sa týka hororov a strašidelných filmov, tak tie príliš nevyhľadávam, lebo ich neobľubujem. Nie som človek, ktorý by si užíval pocit strachu ako taký. Lebo si myslím, že v súčasnej dobe už to, čo žijeme - v rámci politiky a sveta, vyvoláva v mnohých strach a nepokoj. Tým pádom mám strachu okolo seba až až. Nemám preto potrebu sa báť ešte aj sám a navyše...