Splnené a nesplnené sny Johanky z Dunaja: Pri kom zažila eufóriu a s kým si túži zahrať?

Povedzme, že áno. Zase nejaká veľká rozprávka to nikdy pre mňa nebola, ale chcela som na chvíľu utiecť a prežiť čosi iné. Taliansko ma vždy lákalo, chcela som sa posunúť v jazyku. Aj by som si to zopakovala, ale niektoré veci by som si už zmanažovala trošku inak.

Minimálne prízvukom! (úsmev) Východniari a Taliani majú predsalen čosi spoločné! Pred rokmi sa mi zapáčil jazyk, kultúra, ich bezprostrednosť a nádherná architektúra. Potom sa k tomu pridala aj hudba, ktorú milujem. Aktuálne fičím na talianskej skupine Il Volo, podarilo sa mi byť na viacerých ich koncertoch a je to pohladenie na duši. So svojím favoritom z tejto skupiny, Pierom, mám dokonca aj fotku. Eufória z tohto krátkeho stretnutia ma drží doteraz a to, že som mu dokázala ako tak vyjadriť svoj obdiv aj v taliančine, mi zas len dáva motiváciu sa v nej zlepšovať. (úsmev)

Vedela by som si seba predstaviť ako pravú Talianku. Akurát neviem, čo by som tam robila. Herectvo už asi ťažko.

V tomto som skôr labužník na ich vína. Asi som tam nikdy nepila zlé víno, respektíve také, ktoré by mi nechutilo. A ich aperol takisto chutí inak. Nechcem vyznieť hlúpo, ale degustačné porcie tohto alkoholu, to je pre mňa ,,dolce vita“ v Taliansku viac ako samotné jedlo. Ak už, tak okrem bruschetty mám rada pastu s hľuzovkami.

Neviem kedy a či sa dostanem na ďalší kurz, ale niekde v zadnom pláne to ešte mám. Varím, len keď mám chuť a čas.

To ešte neviem. Ale nejaká krátka dovolenka určite bude.

Nikdy som sa nebála ísť sama, práveže je to pre mňa najväčší oddych. Som trochu samotár a ak mám víziu nejakého riadneho oddychu, tak to pre mňa úplne nie je v skupine ľudí.