Marián Labuda ml.: Otec ma chcel mať pod kontrolou! Šokujúce detaily zo života herca

Máte radšej spev alebo herectvo?
Už nejakých 15 či 16 rokov pôsobím v činohernom divadle Astorka. Predtým som pôsobil v Divadle Andreja Bagara v Nitre a v bratislavskej Novej scéne, kde je samozrejme viac muzikálov. Tak činohra je to, čo teraz robím a mám to rád. Ale po rokoch som sa opäť vrátil k muzikálom ako je napríklad Frozen ktoré hrá Slovenské ľadové kráľovstvo, ale som sa po rokoch vrátil na Novú scénu, kde hrám Olivera a účinkujem aj v Prahe. Takže mám toho pomerne dosť a vyhovuje mi to.
 
V predstavení Ľadové kráľovstvo hráte snehuliačika Olafa...
Mám ho rád, je to taká ikonická postavička, ktorá ma stále baví a verím, že aj môjho – prevažne mladého diváka tiež. 

...a vaša práca v rámci televíznych projektov?
Robil som v komerčných televíziách v seriáloch zopár menších postavičiek, ale črtá sa mi na jeseň jeden projekt, ale to teraz nechcem predbiehať. Okrem toho ma naplno zamestnáva Divadlo Broadway v Prahe, kde hrám rozprávku, kde som zdedil po ockovi rolu sultána... A poviem vám, je to výzva, lebo predstavenie je samozrejme v češtine a preorientovať sa tak, aby divák nezapočul slovenský dialekt je občas dosť ťažké.
 
Spomenuli ste otca. Stále vás s nim ľudia porovnávajú, alebo sa to po rokoch už zmenilo?
Bolo to tak zo začiatku, keď som s herectvom začínal. Vtedy ma ľudia naozaj s ockom porovnávali. Okrem toho - mali sme podobnú postavu. Nízku a zavalitú... tak prečo by aj nie? Ale zmenilo sa to a každý sme mali inú cestu, tak si myslím, že v tieni svojho otca už nie som. A každý ma už volá, že som Majo a nie Marián... 

Vraj sa vám spolu s otcom nepodarilo nikdy hrať...
Ale áno, ale vždy išlo len o menšie projekty. Hrali sme spolu v Štúdiu L+S a neskôr aj v Astorke v jednom predstavení, ktoré nám napísal na telo Peter Pavlac. A pokiaľ ide o filmy, keď som bol ešte mladší, tak sme spolu hrali vo, volala sa Tajomstvá alchymistu Storica.  

Vraj ste nechceli byť pôvodne hercom, ale túto dráhy vám vybral Otec. Je to pravda?
Je to tak, chcel ma mať zrejme pod kontrolou. V čase, keď som bol mladý a mal som uvažovať nad tým, akou cestou sa uberiem, sa vo veľkom rozmáhali drogy. On sa proste bál, aby sme do toho ako deti nevhupli, tak vo veľkom vymýšľal, čo s nami. Tak chcel, aby som išiel študovať na konzervatórium. Mal tam kolegov, asi veril, že ma bude mať aj vďaka nim pod kontrolou. Ale našťastie som nevhupol do ničoho zlého a nebolo to len kontrolou. Myslím si, že sa krivé chodníčky často môže aj výchova  a kolektív, do ktorého sa dieťa dostane. Takže ak sa niečo stane, môže za to zvyčajne viac faktorov.