Martin Babjak a jeho spevácke tajomstvá: Čo sa skrýva za zákulisím opery? (ROZHOVOR)

Čo porábate teraz? Aké budete mať leto?
Verím, že budem mať pekné leto. Som doma, ale počas leta ma čakajú aj nejaké vystúpenia. Budem napríklad koncertovať 20. júla na Štrbskom plese aj so súrodencami a s pánom profesorom, klaviristom Danielom Buranovským, na akcii Benátska noc.  

Chystáte sa niekam s rodinou počas leta?
Chystám, ale kam to bude, neprezradím, leto to má byť tajomstvo. Ale verím, že leto budem mať pekné. 
 
Vraj ste na muziku balili baby a spievali ste im operné árie... 
Nie je to tak, na muziku som určite dievčatá nebalil. To predsa operní speváci nerobia. (smiech)

Ale vaša manželka Daniela vášmu hlasu podľahla, veď ste už spolu 35 rokov.
Nezbalil som ju však na muziku. Proste sme sa v jedno pekné leto stretli, začali sme spolu chodiť a chodíme spolu až doteraz...
 
Rokoví speváci majú fanúšičky, ktoré sa im tlačia do šatní. Ako je to s opernými spevákmi?
Operní speváci takéto fanúšičky nemajú. Operní speváci sú klasika a naši fanúšikovia sú ľudia, ktorí majú radi klasickú hudbu. Takže im dáme občas len nejaký autogram, alebo sa s nimi odfotíme, nič viac. A bolo to tak samozrejme aj v minulosti, keď som bol mladý. V našej brandži žiaden veľký „humbuk“ nečakajte! 

Čo nemôže robiť operný spevák pred vystúpením?
Nie je nič zakázané, každý má zakázané iba to, čo vie, že mu možno neurobí dobre. Každý spevák je individuálny.
 
Stalo sa vám niekedy, že ste stratili hlas? 
Každý spevák a je jedno, či operný alebo popový, občas príde o hlas. Tak sa modlí, aby sa mu čo najskôr vrátil. Tak to bolo aj u mňa. Aj som hlas stratil, napríklad kvôli chorobe, ale aj sa mi vrátil.  

Pochádzate zo spievajúcej rodiny, veď aj váš otec bol operný spevák. Ani ste teda neuvažovali, že pôjdete inou cestou?
Otec aj mama boli operní speváci, mám štyroch súrodencov, ja som najstarší. Prvá mladšia sestra Anna je zdravotná laborantka a potom mám dvoch bratov a sestru Terku. Terka je operná speváčka, mezzosopranistka a sólistka opery SND a bratia sa tiež živia hudbou a spievajú v opere SND. Brat Štefan má aj vlastnú kapelu. Vedie ju a je aj spevákom. Najmladší brat Ján je zasa tenorista. Je bývalý člen SND, ale teraz má iné zamestnanie, ale robíme spolu koncerty.  

Uvažovali ste niekedy nad tým, že by ste neboli spevákom?
Nie. Chcel som byť vždy operným spevákom. Podarilo sa mi to a pomaličky aj z tejto cesty odídem. Mám 63 rokov, spievam 37 rokov, takže si už žiadne nároky nerobím. Občas - keď mám možnosť koncertovať, tak ju využijem, ale chcem si užiť už aj pokoj a pohodu s rodinou.
 
Dá sa spievanie „nacvičiť“, alebo musí dostať človek dobrý hlas do vienka?
Spievanie sa musí cvičiť. Kto chce profesionálne spievať, a je jedno v akom žánri, tak musí hlas cvičiť. Potom je to už ako iné výkonnostné povolanie. Každý spevák musí mať systém, svojich pedagógov a konzultantov. Nie je to tak, že sa niekto narodí a spieva. Tak to nefunguje.  

Od opery si vraj rád odskočíte aj k iným hudobným žánrom...
Odskočím, ale len tak, ako aj iní speváci. Z tohoto vedu nerobím. V deväťdesiatych rokoch sa začali hudobné žánre spájať, bol to taký celosvetový boom, že sa klasika spájala s populárnou hudbou, ale aj s džezom. Ale sú to len hudobné korporácie, ktoré vymysleli manažéri, promotéri a všetci tí, čo sa starajú o to, aby obzvláštnili hudobný svet. My sme iba tí, čo to odspievajú. Čiže to nie je tak, že si dakto odskočí do iného žánru a je tam dobrý. Taký spevák neexistuje a keď aj taký je, nemôže to robiť dokonale, lebo sa to nedá. Operný spevák nemôže spievať ako populárny a naopak, alebo sa tým štýlom a spôsobom spevu nezaoberá profesionálne technicky.  

Je pravda, že už neotužujete? Prečo ste s týmto športom skončili?
Áno, skončil som s tým už dávno, po päťdesiatke. Plával som 17 rokov v zime v ľadovej vode, boli sme dobrá partia otužilcov a veľmi ma to lákalo. Ale potom som už nemal ten pocit, že to musím robiť ďalej. Tak som s tým skončil. 

Napriek tomu máte ešte zopár koníčkov. Rád modelujete aj bicyklujete...
Áno, modelárstvo je mojím hobby asi od roku 2010.  Som letecký modelár a lietam s modelmi lietadiel. Vo Vajnoroch máme letecký modelársky klub a občas si zájdem na modelárske akcie. Mám to rád. Stretávame sa mnohí modelári - vekový rozptyl je od 10 do pomaly 90 rokov. Je to tam zábava. 

A ako je to s vašim bicyklovaním? 
Nečakajte nič svetoborné. Kedysi som chodil na horskom bicykli po lesoch v okolí Bratislavy. Nebolo to však nič náročné, išlo skôr o radosť z pohybu, žiadne závody ani veľké športové výkony. Teraz radosť z pohybu nepreháňam. Vyvetrám si hlavu, ale mám už päť vnúčat, tak si s nimi tak vyvetrám hlavu, že až. Ale je pravda, že sa na ne vždy veľmi teším...

Takže budete s vnúčatami tráviť aj leto?
Nie len leto, vnúčatá sú u nás nie len počas letných prázdnin, ale vždy, keď na seba máme čo i len trochu času, proste, ako sa podarí.
 
Máte rád letné horúčavy, alebo radšej uprednostňujete chladnejšie mesiace?
Teraz sú klimatické zmeny, máme teplejšie. Niekto sa tomu teší, niekto je z horúčav zdesený. Mne to nevadí, teplo mám veľmi rád a na horúce dni sa teším. Ale teším sa aj na chladnejšie dni, však čo iné nám zostáva. Keď sa ochladí, musíme sa tešiť, že sa ochladilo...

Ste teda taký večný optimista...
Večný nie, skôr by som povedal, že som žijúci optimista. Lebo každého optimizmus veľmi rýchlo prejde, keď prídu starosti, ktoré človek musí nečakane riešiť. Tak na chvíľu je - tak ako každý iný, pesimistom aj proti svojej vôli. Ale o tom je život...