Matematička Sophie Germain: Bez jej teórie by nepostavili Eiffelovku
29. 3. 2019, 9:00

Matematička Sophie Germain ako prvá Francúzka získala Cenu Akadémie vied. Narodila sa 1. apríla 1776 v Paríži v zámožnej rodine. Mala mladšiu sestru Angélique-Ambroise a staršiu Marie-Madeline. Aj matka sa volala Marie-Madeline, preto Sophie začala používať iba druhé meno.
Otec Abroise-François vraj obchodoval s hodvábom, podľa iných zdrojov bol zlatníkom. Po vypuknutí Francúzskej revolúcie vstúpil do vysokej politiky a neskôr sa stal riaditeľom banky.
Zavretá v knižnici
Sophie mala 13 rokov, keď padla Bastila. Rodičia zakázali dcéram vychádzať z domu, preto Sophie väčšinu času trávila v otcovej knižnici. Objavila v nej Dejiny matematiky od Jeana-Étienna Montucly a to rozhodlo o jej ďalšom osude. Sophie povyberala z knižnice všetky knihy o matematike a začala ich študovať. Niektorým nerozumela, lebo boli napísané v latinčine a gréčtine, a tak sa sama začala učiť tieto jazyky. Najviac ju fascinovali objavy starogréckeho matematika Archimeda. Uvedomila si, že matematika je presne to, čomu sa chce venovať.
Rodičia boli proti
Rodičia neschvaľovali Sophiinu posadnutosť matematikou, spoločensky to bolo neprijateľné. Snažili sa ju odradiť priam drastickými metódami. Večer jej schovávali teplé oblečenie a v spálni vypínali kúrenie. Zababušená v dekách pri sviečkach tajne študovala ďalej. Keď ju raz ráno našli spať na pracovnom stole s hlavou vedľa hromady výpočtov a kalamára so zmrznutým atramentom, rezignovali. V roku 1794, keď mala Sophie 18 rokov, otvorili v Paríži École Polytechnique. V tých časoch však dievčatá na tejto škole nemohli študovať. Dnes je to najvýznamnejšia francúzska vysoká škola technického zamerania.
Zdroj: Profimedia
245673463
Čísla ako dôkaz
Nový systém vzdelávania umožňoval poskytnúť poznámky z prednášok každému, kto o to požiadal. Sophie sa to podarilo a postupne začala svoje práce posielať matematikovi Louisovi Lagrangovi. Svoju pravú identitu skryla za meno bývalého študenta M. Le Blanca v obavách, že sa jej vysmejú. Lagrange, prekvapený Sophiinými výpočtami a úvahami, naliehal na stretnutí, a tak musela s pravdou von. Našťastie, matematikovi bolo úplne jedno, že je žena. Stal sa jej konzultantom a často ju navštevoval. Sophie dychtivo sledovala práce významných matematikov, ako boli Adrien-Marie Legendre a Carl Friedrich Gauss, a vďaka nim sa zamerala na teóriu čísel.
Obavy o priateľa
Odvážna Sophie sa pokúsila niektoré nové teórie dokázať a svoje výpočty a závery posielala priamo autorom, opäť pod pseudonymom M. Le Blanc. Medzi Sophie a nemeckým matematikom Gaussom sa rozvinula čulá korešpondencia. Okolo roku 1807, keď napoleonské vojská obliehali mesto Braunschweig, kde Gauss žil, Sophie požiadala rodinného priateľa generála Pernetyho, aby sa presvedčil, že matematik je v poriadku. Generál sa však preriekol a prezradil, kto ho posiela. Užasnutý Gauss jej napísal list plný uznania, vyzdvihol jej výnimočný talent a označil ju za génia. Postupne sa však zameral na inú oblasť matematiky a od roku 1809 ich korešpondencia úplne ustala. Sophie Germain a Carl F. Gauss sa nikdy nestretli.
Dokázala nemožné
Aj Sophie obrátila svoj záujem inam. V tom čase nemecký fyzik a hudobník Ernst Chladni experimentoval s vibrujúcimi kovovými platňami. Chladni, považovaný za „otca akustiky“, sa narodil vo Wittenbergu, ale jeho rodina pochádzala z Kremnice. Keď parížska Akadémia vied vypísala súťaž, ktorej cieľom bolo vytvoriť matematickú teóriu o vibráciách pružných povrchov a potvrdiť teóriu dôkazmi, prihlásila sa, cenu však nezískala. Komisia mala dojem, že Sophie nevytvorila správne rovnice, hoci jej pokusy označila za geniálne. Podarilo sa jej to až na tretí pokus a 8. januára 1816 sa stala prvou ženou, ktorá získala cenu parížskej Akadémie vied.
Teória pružnosti
Hoci Sophie Germain nemala klasické matematické vzdelanie ani sa matematikou nikdy neživila, položila základy teórie pružnosti. Neskôr sa opäť venovala teórii čísel a významne prispela k vytvoreniu jednej z najslávnejších viet v dejinách matematiky – Veľkej Fermatovej vety.
V roku 1829 Sophie diagnostikovali rakovinu prsníka. Napriek bolestiam pracovala až do svojej smrti 27. júna 1831. Odpočíva na cintoríne Père Lachaise v Paríži. Od roku 2003 francúzska Akadémia vied každoročne udeľuje Cenu Sophie Germain za matematiku s odmenou 8-tisíc eur.
Autor: Jana Brožíková
Foto: Profimedia.sk