Mičkovicová akoby nestarla: Nechcem sa tváriť, že mám 30!

Mňa zaujalo, že je to lekárka a vy ste v detstve tiež uvažovali nad medicínou. Bolo vám to teda aj tým blízke?

Áno, ale nie je to moja prvá lekárka, už v Ordinácii v ružovej záhrade som hrala primárku neurológie. To sa mi páčilo, že som doktorka a hneď primárka. Bez vzdelania, bez námahy, bez všetkého, bez atestácií som sa stala primárkou. (smiech) Je mi to blízke, ale je to veľmi náročná profesia, podľa mňa mimoriadne náročná. Sú to ľudia, ktorí sa neustále musia vzdelávať, ktorí nie vždy majú k dispozícii také vybavenie a také prostredie, ako by mohli mať, ako by si zaslúžili, a plus je tam tá obrovská zodpovednosť za ľudský život a obrovská nevyspatosť. A takto fungujú nepretržite roky.

Čím to podľa vás je, že divácky sú lekárske seriály také úspešné?

Lebo každý deň, každú minútu sa tam odohrávajú rôzne príbehy. Odkrývajú sa tam ľudské slabosti, strach, ale zároveň aj pocit šťastia, alebo pocit úľavy. Funguje to na širokom spektre emócií a príbehov, a zrejme preto ľudia k tomu tak inklinujú.

Keby ste si mali znovu zvoliť, či pôjdete na herectvo, vybrali by ste si ho znovu?

To neviem. Keby bolo keby...