Miro Jaroš otvorene: Odchod blízkych ľudí je prirodzená súčasť našich životov, tvrdí...

Museli ste sa vysporiadať so smrťou svojej maminy, ale na Instagrame ste uviedli, že sa vám opäť vrátila múza. Znamená to, že opäť naplno pracujete?
Naplno ešte nie. Mám obdobie, ktoré využívam na to, aby som prijal to, že nám odišla mama. Mali sme veľmi pekný vzťah a som rád, že momentálne nemáme žiadne koncerty, pretože potrebujem priestor pre seba, aby som sa s tým vyrovnal. Pri tom všetkom zatiaľ nie som nastavený na prácu, o to viac ma prekvapilo, že sa mi po týždni trúchlenia ozvala múza a začal som trošku písať. To, čo som si poznačil, sa mi celkom páči. Nie som si istý, či to dokončím teraz, ale v budúcnosti sa k tomu určite vrátim. 

Ako a kde hľadáte múzu?
Tá chodí väčšinou vtedy, keď ju nečakám. Zvykla chodiť skoro každý deň a preto mám vždy poruke niečo, kde si ju viem zaznamenať. Teraz sa tak prirodzene vytratila. Som si istý, že sa vráti. 
 
„Čo“, či „kto“ je pri písaní piesní vašou inšpiráciou?
Život sám, všetko, čo vidím aj prežívam. Dobré veci, aj tie, ktoré si vyžadujú moju pozornosť. Keď prejdem tým, čo sa v mojom živote práve deje, zasa budem trochu iný človek, aj v myšlienkach bude viac životných skúseností. Určite sa to na tom odrazí. 

Boľavé srdiečko po odchode maminy si liečite na ostrove mimo Slovenska a na pódium sa vrátite až v polovici augusta... Pomáha takýto útek od reality? A kde vlastne ste?
Už som doma, práve som sa vrátil z Chorvátska. Bol som na mieste, kde sme zvykli každý rok chodievať s mamou a blízkymi ľuďmi. Veľmi sa tam tešila aj tento rok a veľmi nám chýbala. Všade som ju videl, veľa som spomínal. Veľa času som tento rok trávil sám na izbe so svojim smútkom a myšlienkami. Viem, že smútok si treba prežiť, pretože nespracovaná bolesť vie potom človeka dlhodobo ničiť. Som v procese, že sa to snažím pochopiť a prijať.

Včera, keď som bol ešte v Dubrovníku som prechádzal popri obchode so suvenírmi. Chcel som tam vojsť a kúpiť mame magnetku. Chce to čas. Odchod blízkych ľudí je prirodzená súčasť našich životov, myslím, že nie je dobré sa tejto téme vyhýbať. Dostal som na sociálnych sieťach toľko pekných správ od ľudí, ktorí sa podelili so mnou o ich proces trúchlenia po strate blízkych ľudí, že mi to pomohlo prekonať tie najťažšie dni. Každého takýto proces skôr či neskôr čaká. 

Vraj ste v ťažkých chvíľach navštevovali psychológa. Mnohí ľudia s tým žiaľ majú problém, myslia si, že to je hanba. Odkážete im niečo?
K psychológovi chodím pravidelne, aj keď nemám problém. Rozprávame sa o živote a ja dostávam odpovede, vďaka ktorým sa snažím byť lepším človekom. Aj keď mama nevyliečiteľne ochorela, pýtal som sa, čo môžem pre ňu urobiť. Psychológ mi povedal: „Miro, ak veríte v Boha a stále sa pýtate, prečo musí vaša mama tak skoro odísť, dávate tým najavo, že sa vyvyšujete nad neho a jeho zámer. Namiesto toho, že bojujete s niečím nad čím nemáte moc, začnite byť vďačný a ďakujte. Za vašu mamu, za všetko, čo vám bolo dopriate spolu zažiť, za všetky vlastnosti, ktoré po nej máte".

Keď som to skúsil, bolo mi ľahšie. Neviem, prečo si niektorí myslia, že ísť k psychológovi je hanba. Je to predsa doktor duše. A každá duša potrebuje občas starostlivosť. Tí, ktorí pomoc vyhľadajú nie sú slabí, ale naopak ukazujú tým veľkú silu. Veď aj keď si zlomíme nohu ideme za odborníkom a nesnažíme sa si ju dať sami dokopy. Každého, kto na sebe pracuje obdivujem. Všetci moji známi, ktorí chodia na terapie, majú krásne výsledky a sú šťastnejší. 

Veríte v Boha a posmrtný život?
Myslím, že som v období, kedy ho začínam vnímať oveľa viac, ako kedysi. Pomáha mi to vyrovnať sa s maminým odchodom. Ona bola veriaca a robila všetko preto, aby sa dostala do nebeského kráľovstva. Bola skutočne dobrý človek. Nikdy o nikom nehovorila nič zlé, vždy bola láskavá a myslela na druhých, často aj na úkor seba samej. Náš pán farár Špita na rozlúčkovej omši povedal: „Duša človeka nezomiera. Len mení svoj pozemský prístav za nebeský." A to mi prišlo veľmi silné a upokojujúce zároveň. 

Čo robíte, keď sa potrebujete odstrihnúť od sveta a vypnúť?
Spím, alebo zbieram diskografie svojich obľúbených interpretov. Každý rok si plánujem dopredu dovolenky a vtedy vycestujem niekam preč. Ďaleko od všetkého, čo mi pripomína prácu. 
 
Keď sa povie Miro Jaroš, každý si predstaví chytľavé melódie a veselé oblečenie. Aj v súkromí preferujete veselé a jasné farby?
Áno, farebne sa obliekam aj v súkromí. Mám rád farby. V poslednej dobe sa mi páči kombinácia fialovej so žltou. 

...ako je to s piesňami? Pohmkávate si občas tie svoje, alebo radšej chytľavú melódiu od niektorého kolegu?
Všetko možné, hlavne hity z 90-tych rokov. Často počúvam aj seba. Hlavne keď vyjde nový album, alebo sa chystáme na turné. Vtedy si na „mojich“ pesničkách vyslovene fičím. Nie, že by som bol samoľúby, ale keď tie pesničky počúvam hovorím si napríklad: „Táto sa nám ozaj podarila, chalani tu zahrali parádne trúbky, alebo že deti naspievali pekné vokály.“ Som hrdý na celý náš team. Na projekte pracuje niekedy už aj viac ako 50 ľudí. Ak by sa to nepáčilo mne, ktorého meno projekt nesie, nemôžem očakávať, že sa budú pesničky páčiť iným. 

Čo u vás doma určite nesmie chýbať? Teda - bez čoho by ste nemohli počas dňa fungovať?
Asi pravidelná strava. Začať deň dobrými raňajkami, ísť si zacvičiť ... Pozitívne nastavenie. Oň sa usilujem každý deň. 
 
Máte denné rituály?
Ani nie. V každom prípade sa snažím prežiť deň tak, aby som si večer líhal s pocitom, že stál za to. Že nejdem do postele s tým, že som s niekým pohádaný, že som naštvaný a podobne. Stalo sa mi to v minulosti a nestojí to za to. Človek škodí len sám sebe a ešte sa aj zle vyspí.
 

Prečo ste si vybrali prioritne tvorbu piesní pre deti?
Ono si ma to našlo tak nejako samé. Kamarátka ma poprosila, či by som do jej osvetového projektu napísal pesničku pre deti a ja som to skúsil. Z Veselých zúbkov sa stal hit a ja som objavil talent, o ktorom som dovtedy netušil. Odvtedy som už napísal takýchto pesničiek veľa a detský projekt sa stal rodinným. Stane sa, že na koncert prídu niekedy aj sami rodičia bez detí. Veľmi ma táto práca napĺňa a ja som každý deň vďačný za to, že ju môžem robiť. Že mám stále múzu, fanúšikov, dobrých ľudí okolo seba, ktorí mi pomáhajú moje predstavy meniť na skutočnosť. 

Ste známy aj tým, že rád cestujete. Kam sa chystáte ešte do konca roka?
Na krátko si ešte odskočíme na výlet do Španielska - Ježiško mi priniesol darček. A stihnem na otočku ešte aj Paríž, kde sa chystám na koncert Janet Jackson. Je to moja najobľúbenejšia speváčka.  

Čo pracovné pripravujete na jeseň a môžeme sa tešiť aj na nový album či pieseň?
Mám nejaké plány, len neviem, či sa mi ešte tento rok všetky vydaria. V prvom rade ešte potrebujem čas pre seba. Verím, že fanúšikovia to chápu. Znova mi pritom napadli slová mojej mamy, ktoré si opakujem: „Miroslav, aj smútok patrí k životu. Je dôležité smútiť, ale nie dlho. S každým smútkom prichádza v živote aj niečo pekné. Nesústreď sa preto len na to, čo ťa trápi, ale maj oči a srdce otvorené, aby si si všimol aj to pekné, čo život prináša popri tom." Skúšam to a verím, že vás niečím ešte tento rok prekvapím...