Miro Noga sa za svoj nos nehanbí: O tomto roky mlčal! (ROZHOVOR)

Herec patril v 90. rokoch medzi naše najväčšie hviezdy. Už vyše 21 rokov žije s partnerkou Jankou a ich 10-ročnou dcérkou Dominikou, jeho predchádzajúca etapa života však bola poriadne turbulentná a plná žiaľu aj sklamaní... 

Miro Noga sa totiž pred vyše tridsiatimi rokmi rozviedol s manželkou Líviou, s ktorou mali dvoch synov Olivera a Mareka. Žiaľ, jeho mladší syn Marek sa narodil s ťažkým zdravotným postihnutím a mal viacero zdravotných problémov. „Vtedy som bol na dne,“ povedal kedysi pre náš časopis a prezradil, že najťažšie bolo, keď musel Marek ísť po roku do ústavu. Napriek tomu pozbieral zvyšné sily, veď mal ešte staršieho Olivera, ale ich manželstvo s Líviou to, žiaľ, nezvládlo. Obaja sa však zhodli, že sa nerozišli v zlom a ich vzťah sa časom dokonca zlepšil. 

Teraz nám Miro Noga, ktorý je tvárou kampane Červený nos, v úprimnom rozhovore porozprával, aké to bolo pred rokmi a aké obdobie prežíva teraz. 

Rozhovor s Mirom Nogom nájdete na nasledujúcej strane...

Ste tvárou kampane, ktorá pomáha chorým deťom. Je to kvôli vášmu nosu, alebo z dôvodu, že ste celý život tvorili relácie pre deti?
Myslím, že jedno s druhým. Deti vyrastali na mojich rozprávkach a na mojom humore, ale ľudia si ma spájajú aj s veľkým nosom. Neviem, kto má na Slovensku väčší nos, ale verím, že by sa našli adepti, ale ten môj je jednoznačne asi najznámejší.

Vy ste si kedysi so Števom Skrúcaným nosy merali. Ako to dopadlo?
Neuveríte, ale zistili sme, že nosy máme rovnaké, ja mám len o pár čísel menšiu hlavu. Tak preto si každý myslel, že ja som ten s veľkým nosom... Ale teraz si už zo mňa nikto srandu robiť nebude, lebo ak môj veľký nos vykúzli na tvárach ľuďom radosť a pomôže podporiť deti, ktoré sa liečia v nemocniciach, je to v poriadku... 

Rád sa smejete?
Áno, lebo viem, že smiech a radosť lieči a my nikdy nevieme, kedy budeme tiež potrebovať pomoc.  

Pred rokmi ste mali veľmi ťažké obdobie, týkalo sa vášho mladšieho syna. Keby boli v tom čase v nemocniciach klauni, uvítali by ste ich smiech a radosť?
Určite áno, aj keď u nás to bola zhoda náhod. Ale keby bola v Marekovom prípade po pôrode prevedená inak zdravotná starostlivosť, keby mal cétečko... Proste... Neodhadlo sa to. Nemusel vôbec dopadnúť ak, ako to dopadlo. Takže môžem povedať, že sa to podpísalo pod našu rodinu a poznačilo nás to. Museli sme sa z toho spamätať. Nie je totiž nič horšie, ako keď prežijete svoje dieťa. Ja by som dal svoj život za to, aby bol zdravý... 

S partnerkou Jankou vychovávate dcérku Dominiku. Povedali ste si, že sa im budete naplno venovať a na istý čas ste sa stiahli z televíznych obrazoviek a nebrali ste žiadne veľké pracovné projekty.
Divadlu som verný stále a je pravda, že som trošku vypustil filmovanie. To je totiž v súčasnosti už trošku iné, ako kedysi. Je časovo náročnejšie, ako za mojich mladších čias, kedy som si aj viac vyberal. Filmovacie dni sú dnes poriadne nabité a točí sa veľa obrazov, treba sa učiť veľa textu.

Teraz ste však jednou z tvárí pripravovaného seriálu Ranč...
Áno, oslovili ma a povedal som si, že dcérka už má desať rokov, tak prečo nie? Lebo keby som pred tým, kým bola naozaj maličká, točil stále v jednom kuse, tak by ma doma moje dievčatá opäť nevideli. A keďže som to už raz v prvom manželstve prežil, nechcel som túto chybu zopakovať opäť.
 
Prečo ste teda zobrali takú časovo náročnú úlohu?
Nechcel som si to nechať ujsť, ale pripravovaný seriál ma aj naozaj zaujal. Je to filmovačka ako sa patrí. S koníkmi, so zvieratami. Je to rodinná sága s dobrým hereckým obsadením, kde je čo hrať. Ale najmä točíme v exteriéri, tak má človek pocit, že je to naozaj filmovačka a nie štúdiový seriál.  

Kedysi vás dcérka vraj v televízii nesledovala. Myslíte, že už bude?
Dúfam, že áno. Už sa to trochu lepší. Ale máte pravdu, ešte pred dvomi rokmi - keď som hral v rozprávke Keď draka bolí hlava, vypínala televízor.
 
Prečo to robila?
Nechcela sa na tatinka pozerať. Bol som nosatý a ušatý. Proste na škriatka Blivajza... 

Predsa len, tatinko je lepší živý, ako na obraze...
Presne tak. Dcérka mi dokonca vraví: „Taninko, už by si nemal tak veľa hrať v tom divadle“, lebo som jej povedal, že mám teraz každý večer predstavenie. A viete, čo mi ona na to povedala?
 
To netuším...
Skoro ma z toho porazilo: „Oni si neuvedomujú, že ty si už na to starý? Že si už na dôchodku a už by si si zaslúžil aj oddych?“ Myslela to samozrejme krásne úprimne detsky, ale my herci neodchádzame z divadla, aj keď máme dôchodcovský vek. Hráme, kým vládzeme, kým funguje hlava aj telo a kým nás to baví.  

Dcérka zvláda vašu popularitu?
Zvláda to a našťastie zatiaľ ešte nezačala poškuľovať po herectve. Zatiaľ ju to neláka. Trošku jej spočiatku prekážalo, keď ma ľudia spoznávali na ulici, prípadne pýtali autogram či spoločné selfíčko, ale už zvláda aj to.  

Ale predpokladám, že herecké vlohy po vás zdedila...
Myslím si, že áno. Tancuje a spieva. Je šikovná.
 
Blížia sa školské aj divadelné prázdniny. Čo vy a dovolenka?
Som rád, že bude voľno a že počas júna dokončím aj natáčanie spomínaného seriálu. Mám ponuku na ďalšie točenie v Afrike, ale to ešte nechcem špecifikovať, uvidíme, ako to dopadne. Ale určite budeme mať spoločné voľno. Vždy sa snažím cez prázdniny čo najmenej točiť a pracovať a venovať sa výlučne rodine.  

Čo máte radšej? Leto, alebo zimu?
Asi mám radšej leto, more a aktivity, ktoré k tomuto obdobiu patria. Ale v zime milujem, keď môžem aj s rodinou navštíviť Tatry. S lyžovaním som už síce trochu opatrný a mám rešpekt, ale je to aj tým, že je z roka na rok menej snehu a sezóny už tak nevychádzajú. Tak si to aspoň poriadne užívame pri mori. Takže si to takto spájame a je nám spolu naozaj dobre...