S moderátorkou Alenou Heribanovou sme si zaspomínali na časy, keď robila hlásateľku vo verejnoprávnej televízii.
Galéria k článku
Prečo ste sa rozhodli pre profesiu hlásateľky?
Osud rozhodol. Ako absolventka FiFUK angličtina - slovenčina som mala šancu učiť na iba dvoch gymnáziách v Bratislave, kde sa vyučovala angličtina a tie boli obsadené... Prihlásila som sa na konkurz do televízie a bolo rozhodnuté.
Ako si spomínate na svoje prvé vysielanie?
To bolo oveľa horšie. Moje prvé vysielanie bolo začiatkom novembra 1979. Upršané tmavé ráno, studená maskérňa a v nej celkom neobvyklá úprava. Z temperamentnej dlhovlasej študentky sa stala dáma s nalepenými mihalnicami, v mojej jedinej spoločenskej blúzke, ktorú som doma našla, som s roztrasenými kolenami odrecitovala prehľad programov a potom jednotlivé vstupy, ktoré som si precízne doma nacvičila. Jediným svetlým bodom bola prítomnosť a povzbudenie mojej tútorky Noriky Beňačkovej, ktorá mi dodávala odvahu aj energiu.