Najlepší CHLAPI jej života! 90-ročná BOHDALKA pre nich robí TÚTO VEC!

Narodila sa 3. mája 1931 v Prahe-Žižkove do chudobných pomerov. Otec bol stolár, matka slúžka, ale nadšená ochotníčka. Jiřinku zapísala do baletnej školy aj do komparzu. V šiestich rokoch už zažiarila vo filme Pižla a Žižla na cestách (1937), o tri roky neskôr vo veselohre Madla zpívá Evropě. Okrem toho z nej mama vychovala skvelú kuchárku a milovníčku dečiek...

Živiteľka samých žien
Po maturite na dievčenskom gymnáziu ju však na pražskú DAMU neprijali. Vyšlo to až na tretí pokus. Jiřina medzitým prijala prácu učiteľky na základnej škole v Ostrave. Tam jej život nabral zvláštne turbulencie. Zamilovala sa do banského inžiniera Břetislava Staša, otehotnela, a keď čakala dcéru Simonu, v druhom ročníku prerušila štúdium na DAMU a s rastúcim bruškom sa rýchlo vydala.

No vtedy už nad jej životom viseli ťažké chmáry. Jej otec pomáhal pri emigrácii bývalému ministrovi Feierabendovi a súd ho v roku 1954 poslal za vlastizradu do väzenia na 15 rokov, (odsedel si sedem). Keď nad ním vynášali rozsudok, Jiřinu prepadli silné pôrodné bolesti. A razom sa z nej stala živiteľka rodiny – matky spamätávajúcej sa zo slabšieho infarktu, mladšej sestry aj dcérky Simonky. Po rokoch herečka o tých časoch priznala: „Zapisovala som si, čestné slovo, každý dvadsaťhaliernik.“

Telefonát od Wericha
Jiřina robila, čo mohla, a keď stroskotalo aj jej manželstvo, na všetko zostala sama. Brala každú prácu – aj v šatni. Lepšiu školu ako tragikomická herečka od života ani nemohla dostať. Napriek prekážkam sa jej podarilo štúdium herectva ukončiť rolou v absolventskom predstavení Josefina. V hľadisku sedel aj Jan Werich, ktorý všetkých študentov žoviálne pozval na večeru. Jedinej Jiřine na druhý deň aj zavolal: „Tak ako sa vám spalo na vavrínoch?“ - a ako riaditeľ jej ponúkol angažmán v Divadle ABC.

Ťahanice s ŠtB
Bohdalka, ako takmer každý skracoval jej priezvisko, sa s nadšením pustila do práce. Pri Werichovi aj Horníčkovi sa bolo čomu učiť. Keď chcela Štátna bezpečnosť, aby na nich donášala, sám majster jej radil, ako sa má vykrútiť: „Povedz im, že priveľmi holduješ alkoholu, a keď si vypiješ, vytáraš aj to, čo nevieš...“ Zabralo to, a hoci sa eštebákom z pasce vyšmykla, po revolúcii sa objavila v Cibulkových zoznamoch spolupracovníkov ŠtB. Bohdalovej trvalo až do roku 2004, kým súd konečne očistil jej meno.

Tridsať rokov ani slovo!
Keď Bohdalová v roku 1969 nakrúcala s Radkom Brzobohatým film Ucho, preskočila povestná iskra. A bola z toho pre oboch druhá svadba! Na tie časy tvorili dokonalý pár. Šťastní vo vzťahu, úspešní v kariére. Jiřina si bola asi až priveľmi istá Radkovou láskou a vernosťou, ani si nevšimla, ako ju „zo sedla zhodila“ slovenská herečka Hana Gregorová. Radek sa s ňou zoznámil vo Vysokých Tatrách, keď nakrúcali film Noční jazdci. A tak po 12 rokoch manželstva prišiel krach. A rozvod! Zrada Jiřinu dlho bolela. Priznala, že „o tej druhej“ sa dozvedela ako posledná, keď jej Radek povedal, že s Hanou čaká dieťa. Odvtedy s ním neprehovorila 30 rokov ani slovo. Zmierili sa až pri natáčaní filmu Vrásky z lásky, ktorý mal premiéru v roku 2012.

Najlepší chlapi jej života
Do ďalšieho manželského chomúta už hlavu nepchala. Veľa hrala, na nedostatok práce sa sťažovať naozaj nemohla. Keď dcéru Simonu v 15 rokoch zlákala divadelná múza, na talentové skúšky na konzervatórium ju pripravovala „zakázaná“ herečka Vlasta Chramostová. A tak čas plynul, Simona, z ktorej je už dávno úspešná herečka, sa vydala za Pavla Trávníčka, rozviedla sa, znova sa vydala a potešila maminku dvoma vnukmi – Marekom a Vojtěchom. Mnohí herečkini známi zo žartu vravievajú, že by si želali byť vnukom alebo psom Jiřiny Bohdalovej. „Vnuci sú najlepší chlapi môjho života. Som za nich nesmierne vďačná,“ priznala herečka a dodala, že keď varí nedeľný obed pre celú rodinu a všetkým chutí, vraj sa to vyrovná pocitu pri preberaní prestížnej ceny… Niet pochýb, veď ako vychýrená kuchárka mala v televízii reláciu o varení.

Posledný žartík
Napriek svojmu veku Jiřina Bohdalová nestráca zmysel pre humor a optimizmus. Teší sa z maličkostí a každého prežitého dňa. Niekedy v dobrej nálade povie: „Dnes mi už chlap nechýba. Ale je pravda, že v mojom veku by sa mi nejaký milý pán doktor zišiel.“ A už pri svojej osemdesiatke prezradila, aký má pripravený posledný žartík: „Páčilo by sa mi rozprávať nejakú veselú historku a v najlepšom, tesne pred pointou, by to so mnou švihlo. Dopoviem ju až tam hore...“