Najťažšie priznanie Báry Basikovej. Mama ju nikdy nechcela!

Bára Basiková sa dlhodobo lieči z depresií. "Beriem lieky, chodím na kontroly a rôzne sedenia," priznala teraz aj v podcaste (NE!)ZÁVISLÁ.

O svojej skúsenosti chce hovoriť hlavne preto, aby zdôraznila nutnosť vyhľadania odbornej pomoci. "To je základ všetkého, že keď človek v sebe zistí nejaký psychický nekomfort, tak rovnako ako fyzický problém, musí sa to liečiť, ono to neprejde, nestratí sa to, nezmizne to," povedala aj na základe vlastnej skúsenosti.

Speváčka verí, že predispozíciu na psychické ochorenie dostala do vienka už predtým, ako sa narodila. A ani neskôr nemala so svojou mamou dobrý vzťah.

Bára bola totiž nechcené dieťa. Jej mama nečakane otehotnela ako 18-ročná a dieťa jej nijako nezapadalo do života. Cítila sa nepripravená a nezrelá. "Otec, ktorý bol o 10 rokov starší, si akosi vybojoval, že sa to dieťa narodí. Bohužiaľ, ako som sa neskôr dozvedela, to tehotenstvo bolo nielen nechcené, ale snažila sa všetkými možnými spôsobmi potratiť," prezradila umelkyňa.

Hneď na začiatku sa o svoju dcéru ani nestarala a dala ju svojej sestre. Neskôr síce žili v spoločnej domácnosti, ale na Báru nečakala žiadna láskavá výchova. "Ja som bola vychovávaná veľmi prísne, ja som z generácie, keď sa deti bili za všetko, za nezjedenú desiatu, za zlú známku…" priznala s tým, že tento spôsob absolútne zavrhuje.

Už ako dieťa upadala do depresií, no v tom čase nebolo také povedomie o psychických poruchách a nijako to neriešilo. V puberte a dospievaní sa jej mama zo stavov svojej dcéry, ktorá pociťovala smútok, úzkosti a tieseň, dokonca vysmievala.

Bára sa ako dvadsaťročná odsťahovala od mamy a začala sa liečiť. No v živote si ešte prešla ťažkými obdobiami. "Bohužiaľ, keď som mala okolo 25 rokov, tak som mala veľmi zlé stavy," priznala.

Depresie ju dohnali až k tomu, že nasadla do auta a... "Išla som do takého údolia, kde som chcela zjesť veľa tabletiek a zapiť ich množstvom alkoholu a už sa nikdy nezobudiť," opísala svoje samovražedné myšlienky.

Na smrť pomýšľala aj o 10 rokov neskôr, keď žila v zlom manželstve. "Chcela som to zabaliť, ale odradilo ma práve to vedomie, že mám dve deti. Ten hormón materský, hormón lásky bol silnejší ako tá túžba, potreba nežiť. Donútilo ma to nechať sa opäť hospitalizovať," prezradila, čo jej zachránilo život.