Nečakaná spoveď Zuzany Čaputovej: Kedy bojovala s úzkosťou aj vlastnými strachmi?

Povedala aj, že to bolo istým spôsobom nečakané a nemyslela si, že to bude až taká „ťažká perina“. „A keď sa stalo toto s mojou dcérou, tak som si uvedomila, že ak to bola doporučená zásielka pre mňa, tak ju prijímam a uvedomujem si, že som sa úplne zbytočne a chybne zaťažovala niečím, čo zrazu nabralo úplne iný obraz.“
Ako sa s týmto bolestným zistením vyrovnala? A ako prežívala inauguráciu, keď sa na jednej strane musela vyrovnať s vlastným strachom o dcéru, no na druhej prijímala obrovskú zodpovednosť vyplývajúcu z prezidentského mandátu?

Zrazu si podľa vlastných slov uvedomovala, čo asi prežíva Emmka: „O čo som sa bála, že sa môže stať, bolo vlastne nepodstatné, pretože - a to pozná určite veľa ľudí, som zodpovedný človek ale nemusím sa utrápiť pocitom nadmernej zodpovednosti. Vedela som, že nebudem nič flákať. Som proste taká. Ale vedela som aj, že nemusím samu seba bičovať a podlamovať si nohy so zodpovednosťou, ktorá bola ako keby nad rámec mojich povinností,“ podotkla Zuzana Čaputová. Zároveň si vraj uvedomila, že prijíma toto ponaučenie aj napriek tomu, že to veľmi bolelo. Tak postupne žili zo dňa na deň, z týždňa na týždeň a od vyšetrenia k vyšetreniu... „Počas inaugurácie a inauguračnej reči som si v duchu pred týmito dôležitými momentami povedala, že Emmka... V tom momente som vedela, čo je dôležité a vedela som, že sa z toho nesmiem zblázniť...“