Nový milenecký pár zo šoubiznisu: Koho zbalila Lucia Siposová, kto sa jej roky páčil? (FOTO)

Lucia Siposová (37) má v reálnom živote novú lásku. Kto je ten pán Tajomný?

Hrať v seriáli – to nie je len skúsenosť pred kamerou, ale aj otázka honoráru a popularity. Je pravda, že kto nie je na obrazovke, akoby ani nebol?
Záleží na tom, akú má herec ambíciu. Som rada, keď mi občas niečo príde, netrápim sa tým, ako často som v médiách. Mám pocit, že čím menej sa bojím o prácu, tým viac jej prichádza. Naopak, vždy sa teším z každého voľna. Teraz ma je v novinách a časopisoch dosť. Teší sa z toho najmä moja babička z Partizánskeho, lebo inak ma veľmi nevidí.

So Zuzanou Norisovou a s Kristínou Greppelovou tvoríte akčnú trojku. Keď to medzi babami funguje, nie je natáčanie ako výlet?
No jasné. Rozumieme si. Baby sú perfektné, takisto štáb aj s režisérom, taký seriál je za odmenu. Práve sme sa dozvedeli, že ideme do tretej série, takže v lete budeme opäť spolu tráviť čas.

Po Bratislave ste sa v druhej sérii dostali aj na kopanice. V nádhernej prírode to bolo asi lepšie…
Najradšej som, keď sa nakrúca mimo domova, keď tam aj spíme a môžeme sa odstrihnúť od reálneho života. Keď sa natáča v Bratislave, niekto má divadlo, iný dabing, k tomu partneri a deti, je náročnejšie sa preladiť a užiť si to. Keď ste mimo, môžete sa venovať len tej jednej veci.

Posledné zábery pred tragickou smrťou Jana Třísku († 80): Doposiaľ nevidené video, ktoré až teraz zverejnilo pražské letisko!

V seriáli ste mamou dvoch synov. Nepočujete v súkromí už tikať biologické hodiny?
Taký hluk je okolo mňa, že nič nepočujem. (Smiech.) Keď to nebolo aktuálne, to znamená, kým nebolo s kým, nebola to pre mňa téma.

Už je to aktuálne?
Pred piatimi mesiacmi som si našla frajera, ktorý sa mi už roky páčil, ale až teraz sa to zlomilo.

Je to niekto zo šoubiznisu?
Áno, robí v našej brandži, je scenárista a dramaturg.

Prezradíte jeho meno?
Nechceli by ste priveľa?

Už túžite po dieťati?
Myslím, že budem šťastná, keď to príde. Bude to veľká zmena, mám jedno staršie dieťa – kabaret, tak už nejde len o mňa. Dieťa by však bolo dôležitejšie než všetko ostatné.

Kabaret máte v podzemí v centre Bratislavy. Neživorí v časoch, keď divák priam blúdi v umeleckom labyrinte?
Začiatky boli veľmi ťažké, lebo nikto o nás nevedel, ale už sa mu začalo dariť. Kabaret je u nás niečo výnimočné, prepája žánre a spája ľudí. Za rok a pol sme vytvorili jedenásť autorských predstavení. Každé je úplne iné, ale skoro vždy sa tam tancuje, spieva, žartuje, komunikuje s obecenstvom. S režisérom a umeleckým šéfom Vaškom Púčikom sme tvorivý tím, ktorý chce ľuďom prinášať radosť a neopakovateľný zážitok. Posledné štyri mesiace máme vypredané!

ŠOUBIZNIS V KOCKE! O čo ste prišli za posledný týždeň: Kmotríkovej ďalšie zdravotné problémy a celulitída v plnej kráse!

Sadlo vám ako herečke niečo lepšie ako roly, ktoré si píšete pre kabaret?
Hrala som pred kamerou dobré roly. Naposledy mi veľmi sadla Veronika v Černých vdovách, ktoré som nakrúcala minulé leto a do televízie pôjdu na jeseň. Ale v kabarete žiarim zo všetkého najviac. Môžem tam prepájať všetko, čo ma baví. Predtým som považovala za hendikep, že som všestranná. Časom som pochopila, že to je dar.

Keby vám dali z kamenného divadla ponuku na stále angažmán, vzali by ste ju?
To nie je nič pre mňa.

Vaším alter egom je Anča Pagáčová, o ktorej ste napísali dve pôvabné a trochu „strelené“ knižky. Bude aj ďalšia?
Možno o pár rokov. Novinka je, že sme Anču Pagáčovú presunuli na javisko, je o nej predstavenie New York City night show.

Rada cestujete – žili ste v New Yorku, v Argentíne ste sa naučili vychýrené tango… Aká ďalšia výzva vás láka?
V zime som bola v Riu de Janeiro a Buenos Aires, kam som sa konečne po deviatich rokoch vrátila. Nie som veľká cestovateľka, ja sa len rada sťahujem. Dlhší čas sa zdržiavam na jednom mieste, spoznávam ľudí, ako žijú, rozmýšľajú, po čom túžia… To ma fascinuje väčšmi než cestovanie s batohom a bedekerom v ruke. Podobne na dlhší čas chcem ísť v lete s frajerom na istý grécky ostrov a na chvíľu sa tam udomácniť.

Vy zrejme nepotrebujete chudnúť do plaviek. Prečo sú takmer všetky herečky štíhle?
Asi sa udržiavajú. Na ulici mi občas povedia: Veď vy ste v skutočnosti oveľa menšia ako v televízii. Nechápem to. Vo filmoch vyzerám štíhlo, v seriáli ako taká tetka. Ako to točia? Prečo sa zdáme takí rozkysnutí alebo majú ľudia obrazovky nastavené naširoko?

Rozkysnutá určite nie ste…
Keď schudnem, najviac mi to vidno na tvári a to nie je veľmi pekné. Známi hovoria, že viac mi pristane, keď som krv a mlieko. Ale základ je cítiť sa dobre. Keď cvičím, hýbem sa a som akčná, ani mi nenapadne zamýšľať sa nad tým, akú mám postavu. A keď dlhšie necvičím, doľahne na mňa pocit mľandravosti a s tým už treba niečo robiť.

Čím sa týrate, aby ste sa vmestili do starších šiat?
Na chudnutie je dobrý aj stres, ale nie je to spôsob, ktorý vyhľadávam. Mám rada jogu, na ktorú si už rok neviem nájsť čas, ale chcela by som sa k nej vrátiť. Pri joge na mne už po dvoch týždňoch vidieť výsledky. Okamžite mi to rysuje postavu. Aj na psychiku je to fajn. A ešte behám. No a čo si budeme nahovárať, najpríjemnejší na chudnutie je sex... (Smiech.)

Vášnivé vzťahy Jennifer Lopez: TENTO muž zblbol speváčku najviac! Ich zoznámenie vás šokuje! (FOTO)

Máte dušu tuláčky a rebelky. Čo pre vás znamená domov?
Domov sú ľudia. Ľudia, ktorí sú šťastní, že môžu byť so mnou a ja s nimi. Nemala som veľa vzťahov a už vôbec nie dlhých. Preto som viac času trávila s rodinou a s priateľmi z celého sveta. Fascinuje ma, že keď prídem do Argentíny, stále sa tam cítim ako doma. Sú tam ľudia, ktorí mi dajú ten pocit.

Ako to máte s New Yorkom?
Bola som tam v roku 2015 po ôsmich rokoch. Aj keď už veľa známych odtiaľ odišlo, našla som tam zopár priateľov. Boli takí šťastní, že ma vidia, až sa mi nechcelo veriť, že som zanechala takú stopu. Dojalo ma, koľko času mi venovali…Ani jednu noc som nemusela spať v hoteli.

Aj so svojím priateľom to máte tak?
Môžeme pokojne kočovať po svete alebo byť na jednom mieste, mojím domovom bude on. Domov je láska.

Kliknite do GALÉRIE fotografií herečky pod článkom.

Autor: Emil Babín
Foto: Laura Witteková