Nový záporák v Dunaji: Do tejto ženy sa zamiloval na prvý pohľad

Venovali ste sa moderovaniu, fitnesu, teraz herectvu. Čo bolo vlastne vaše vysnívané povolanie?

Herectvo jednoznačne. Po tom som vždy túžil a nikdy som sa toho sna nevzdal. A postupne sa to podarilo.

Čo vám dala tá moderátorská práca?

Bola to vynikajúca životná skúsenosť. Veľmi veľa mi to dalo aj po osobnostnej stránke, aj po profesijnej. Dalo mi to veľmi veľa dobrých priateľov aj zmysluplných kontaktov. Teším sa, že až dodnes mi zostali veľmi príjemní priatelia a keď sa zastavím v mojej starej práci, je to ako za starých čias. Za to som naozaj rád, za tie priateľské väzby.

Vy ste boli predtým takpovediac človek z ulice. Čo pre vás bolo na tej práci najťažšie?

Správne vyslovovanie, taká práca s prejavom, artikuláciou. Bol som veľmi rád, že sme tam mali jazykovú pedagogičku, ktorá nás školila a ktorá nás cepovala. Niekedy sme ju nemali radi, ale veľmi dobre nás pripravila na to, čo aj dnes robíme všetci tí, čo sme k nej chodili.

Už vtedy ako moderátor ste v Jojke netajili, že chcete byť hercom. Aj ste na tom nejako pracovali?

V mojom živote sa dejú veci tak prirodzene, ja sa snažím životu nestáť v ceste. Hovorím si, že keď niečo nejako má byť, tak to tak aj bude a neuponáhľame to. Musel som si na to počkať proste a dnes si vravím, že to aj bolo dobre.

Keď ste zmizli potom z obrazoviek, nahodili ste taký tarzanovský imidž. Prečo?

Nikdy som také dlhé vlasy nemal a ja som človek, čo rád spoznáva nové miesta, rád robí nové veci, mení sa… Pre mňa to bola len nová skúsenosť. Chcel som sa vidieť, ako vyzerám s dlhými vlasmi a nejako mi to bolo pohodlné. Páčilo sa mi to, aj mojej pani žene sa to páčilo, tak som v tom imidži chvíľu pobudol, až prišla terajšia práca a musel som sa ostrihať.

Aj sa vám stalo, že vás ľudia nespoznávali s tými dlhými vlasmi?

Mne sa skôr teraz stáva, že ma nespoznali s krátkymi. Tie dlhé vlasy mali určitý vývoj, kým narástli, takže boli na to ľudia v okolí zvyknutí, že postupne to rastie. Ale teraz to z tej dlhej brady a vlasov bol taký dynamický skok, tak sa mi stalo, že susedov syn ma nespoznal, rodinní priatelia na ulici ma nespoznali.

Ako ste sa dostali do Dunaja?

Bol na mňa daný tip a produkcia ma vlastne oslovila na priamo. Bola zrejme už napísaná linka s charakterom, ktorý stvárňujem a chýbal im na to vhodný herec, tak bol na mňa daný tip, že skúste Bakalu. Tak skúsili a už som tam zostal.

Aký je to pre vás pocit, že ste dostali negatívnu postavu?

Veľmi negatívnu postavu. Myslím, že to bude taká top negatívna postava. Ale je to práca. A druhá vec je, že je to historický seriál založený na skutočných historických faktoch a pre mňa je vynikajúce, že je edukatívny. Staršie ročníky si aj pamätajú niektoré veci a tvrdia, že to takto naozaj bolo a je dôležité, aby si aj mladí vedeli predstaviť, ako to bolo. Myslím si, že je dôležité, aby bola téma vojny pripomínaná, aby ľudstvo už neurobilo takýto prešľap. Stvárniť teda negatívnu postavu v takomto zmysle bola pre mňa úžasná príležitosť, lebo aj pre mňa je dôležité, aby som odovzdal nejakú hodnotu.

Máte aj nejakú techniku, ako sa nastaviť na tú negatívnu postavu, ktorá je tak veľmi odlišná od vás?

Niekedy si spomeniem na niekoho, kto ma za volantom nahneval. (smiech) Ale mňa väčšinou ľudia príliš nehnevajú, takže nevychádza to z nejakej negatívnej emócie. Veľmi mi pomáha, že okolo mňa sú fenomenálni profesionáli. Ako sa oni dokážu naladiť na vlnu toho príbehu, tak ma to proste strhne.

S kým sa vám najlepšie pracuje?

Všetci sú úžasní a nie je to klišé. Na pľaci je naozaj vynikajúca atmosféra. Ale ak by som mal vypichnúť takú top trojku, tak výborne sme si sadli s Maťkom Nikodýmom, s Jankom Slezákom a s Jankom Koleníkom. S nimi sa mi dobre robí.

Robíte seriál, ktorý je vážny, ale potrebujete aj vypustiť paru. Prezraďte, kto je najväčší zabávač.

Neviem, či to ľudia vedia, ale Janko Koleník je neskutočne vtipný človek. Mne jeho humor veľmi sedí. Je to veľmi príjemné, keď niekedy je trošku stresu a on vie tak príjemne odľahčiť to dusno. Naozaj, pri udržaní najväčšej profesionality, máme tam aj momenty, keď sa veľmi dobre bavíme. A som za to veľmi rád.

Zrejme teraz dúfate, že vaša herecká kariéra bude pokračovať aj ďalej.

Ak mám byť úprimný, som tak vďačný za stvárnenie tejto postavy a za túto úlohu, ktorá mi už teraz naplnila moje herecké ambície, že pokiaľ by to aj ďalej nepokračovalo, tak nevadí. Mne práca nesmrdí, ja by som vedel robiť čokoľvek. Ale som za to veľmi vďačný, že som dostal túto možnosť a že mi bola daná taká dôvera.

Čím by ste sa teda živili, keby neprišla ďalšia ponuka?

Práca je práca. A pokiaľ by som mal predávať pečené gaštany, tak budem predávať pečené gaštany.

Spomínali ste manželku. Ako dlho ste ženatý?

Teraz to bude rok, čo sme sa vzali, ale už je to vyše tri a pol roka, čo spolu existujeme.

Ako ste sa spoznali?

To je veľmi pekný príbeh. Môj najlepší priateľ zo základnej školy a jej najlepšia priateľka zo školy sú partneri. My sme sa rozišli s predošlými partnermi a oni nás dali dokopy, lebo si mysleli, že by sme sa k sebe hodili. A keď sme sa videli, tak to tam hneď bolo.

Čím vás zaujala?

Aj svojou oslnivou krásou, ale silou osobnosti a svojím veľkým srdcom a tým, aká je celá úžasná.

Plánujete už aj potomka?

Bolo by to veľmi príjemné, veľmi by sme sa tomu tešili. Keď sa ten malý život vypýta na svet, tak ho s obrovskou náručou a láskou privítame.