Odišiel s noblesou, ako žil: Posledná rozlúčka s hereckou legendou Štefanom Kvietikom

Štefan Kvietik, výnimočný herec a človek s veľkým srdcom, sa dočkal rozlúčky, akú si zaslúžil. Nie v priestoroch divadla, z ktorého odišiel so smútkom, ale v majestátnej Katedrále svätého Martina, kde sa s ním lúčili tí, ktorých jeho život a dielo hlboko zasiahli.

Podľa portálu 1pluska.sk, katedrála bola plná do posledného miesta. Rodina umožnila prístup aj verejnosti, ktorá prišla so slzami v očiach vzdať úctu obľúbenému hercovi. Práve v tejto rovnosti – bez bariér, bez celebrít – sa odzrkadlila Kvietikova celoživotná pokora.
Najsilnejšie momenty patrili vnukovi Matúšovi, ktorý spomínal na deda ako na veľkého herca, ale aj ako na milujúceho starého otca. Pripomenul generáciu velikánov, ktorá s ním definitívne odchádza. Jeho slová dojali všetkých prítomných.

Medzi vencami sa vynímal veniec od prezidenta, prítomní boli aj významní politici, no pohreb si zachoval dôstojnosť a ľudskosť. S veľkou úctou sa prihovorila aj Božidara Turzonovová, ktorá ho nazvala jedným z posledných aristokratov slovenského herectva.
Ako píše portál plus7dní, hoci sa očakávalo, že rozlúčka prebehne aj v SND, napokon sa naplnilo hercovo želanie. A práve jeho syn Martin, ktorý obrad organizoval, rešpektoval otcovo prianie rozdeliť rozlúčku na osobnú a duchovnú časť. Priestor dostali rečníci aj cirkev.

Až do konca života žil pán Kvietik v kruhu rodiny – obklopený láskou manželky Evy, detí, vnúčat i pravnúčat. Ešte prednedávnom sa v záhrade staral o drobnosti, pomáhal, radil, rozdával úsmevy. O to väčším šokom bola jeho náhla smrť.
Odchod Štefana Kvietika znamená uzavretie jednej éry. Zanechal po sebe viac než len filmy – zanechal ľuďom odkaz skromnosti, hĺbky a úprimnosti. Odišiel potichu, no veľkolepo. Tak, ako len skutoční velikáni dokážu.