Ondrej Kandráč: Nebol som až takým úspešným študentom! A prečo je športový antitalent?

Ste východniarom telom aj dušou, ale pracovné povinnosti v hlavnom meste si vyžiadali zmenu bydliska. Už ste sa presťahovali z košického Pereša do nového domu v Záhorskej Bystrici?
Áno v Bratislave bývame už od septembra. Ale ak sa to dá, tak víkendy trávime v Košiciach.
 
Ako vyzerá váš nový dom? Má aj nejaké vychytávky, na ktoré nedáte dopustiť?
Samozrejme, že má, ale neprezradím vám, aké. Dôležité je, že v ňom vládne pohoda, vzájomný rešpekt a povzbudzovanie, ale hlavne silný rodinný duch spolupatričnosti a prajnosti. 

Ktorá miestnosť v dome je vaša najobľúbenejšia? Napadá mi obývačka s gaučom, aby ste mohli sledovať športové zápasy, alebo pracovňa?
Zatiaľ je to vcelku poskromné. Úplne postačí posteľ a notový stojan, kde pripravujem moje nové piesne na chystaný album Kandráčovcov. Verím, že si ho už čoskoro vypočujete a budeme sa z neho tešiť. 

Ako prijali deti nutnosť presťahovať sa na opačný koniec republiky? Predsa len - v Košiciach si vybudovali priateľstvá, máte tam rodinné zväzky...
A čo sa týka domova. Domov je tam, kde je rodina. A je jedno, či je to v Krásnej Lúke pri Sabinove, alebo v San Clemente pri San Diegu. Samozrejme, kamaráti a priatelia im chýbajú. Vďaka technickým vymoženostiam sme však neustále v kontakte s tými, ktorí sú nám blízki. A keď bude najhoršie sadneme do auta a za 4 hodinky sme v Košiciach. Samozrejme za predpokladu, že nechytíme kolóny na slovenských cestách. Ale ako hovorí môj kamarát - až v kolóne pod Strečnom mnohí pochopia, že sme si v živote, ale hlavne na Slovensku všetci rovní.

Plánujete niekedy návrat „domov“ alebo budú z Kandráčovcov nadobro „západniari“?
Samozrejme, domov sa budem vracať vždy. Či už to bude z USA, Českej republiky alebo z Bratislavy. Pretože domov je miestom, kde si sám sebou, kde sú naši blízki od kolísky...
 
Ste športovec len prostredníctvom obrazovky, alebo aj v reálnom živote?
Som športový antitalent. Nepoddal som sa však a snažím sa hýbať a robiť niečo pre svoje zdravie. Takže si idem zabehať, sem tam nejaká posilka. Žiadne nadštandardné atletické výkony však za tým nehľadajte. 

Pred pár dňami ste sa vrátili z USA. Predpokladám, že ste tam neboli len na dovolenke...
Boli sme tam u našich známych – u dobrého priateľa Rasťa a jeho rodiny. Bývali sme u nich a vytvorili nám doslova rodinné zázemie. Rasťo nás tam pozval na oslavu jeho okrúhlych narodenín. Popritom sme však stihli navštíviť aj kňaza Martina Kertysa, ktorý pôsobí v Kostole sv. Jána Nepomuckého na Manhattane v New Yorku. Práve z jeho iniciatívy vzišiel nápad, aby sme potešili našich krajanov koncertom a vystúpením na slovenskej zábave. Bola v hale pri kostole a bol to silný zážitok vidieť a cítiť národnú hrdosť a slovenskú identitu tisícky kilometrov od vlasti. Navštívili sme aj malú, ale životaschopnú komunitu našich Zemplínčanov v meste Trenton v New Jersey. Aj to na mňa zanechalo silný dojem.

Takže ste sa za oceánom nenudili...
Rozhodne nie! Vyvrcholením bolo účinkovanie na Slovak Heritage Festival v New Jersey. Aj napriek nie úplne ideálnemu počasiu sa tam zišli stovky slovenských rodín z celých Spojených štátov. Bolo úchvatné sledovať malé deti i mladých ľudí, ktorí účinkujú vo folklórnych súboroch v USA. S hrdosťou spievali naše piesne, ktoré sú súčasťou ich entity. Doobedňajšia cirkevnoslovanská liturgia bola silným odkazom posolstva sv. Cyrila i Metoda.
Po vystúpení mojej mamy a detí sme sa vybrali medzi krajanov. Ochutnali sme ich bryndzové halušky, ale dal som si aj za štamperlík domáceho destilátu. Najviac som si však užíval prajnosť ľudí, ktorí sledujú to, čo doma robím. Či už sú to televízne formáty, ale aj koncerty a piesne, ktoré sme nahrali. 

Čo ešte plánujete do konca roka?
Koncom roka sa chystáme na východ spolu so Števom Skrúcaným, Mirom Nogom a Orchestrom Jula Selčana. Úspešný formát Všetko čo mám rád tak dostane aj javiskovú podobu. Postupne sa predstavíme v Prešove, Humennom, Bardejov a Košiciach. Ešte ostalo zopár lístkov, tak šup - šup, lebo nebudú...
 
Máte radšej teplo, alebo vám vyhovuje aj takéto jesenné nepredvídateľné počasie?
Jednoznačne mám najradšej jeseň a zimu. Už sa neviem dočkať, kedy skočím do vysekanej v diery v ľade, aby som otvorili novú otužileckú sezónu. Dopustiť samozrejme nedám ani na obľúbené bežky a skialpinizmus. Verím, že túto sezónu budem mať parťákov v podobe manželky a mojich detí. 

S manželkou Erikou ste nerozlučná dvojica. Sprevádza vás naozaj všade? Je miesto, kde sa bez nej nezaobídete a naopak kam nemá „prístup“ ani ona? Napríklad na gauč keď sledujete futbal?
Každý môže ísť, kde chce. Žiadne zákazy ani obmedzenia u nás nevládnu. Vzťah dvoch ľudí by mal byť vzťahom vzájomného rešpektu a dôvery. Stále opakujem, že nie som ideálny manžel, som však milujúci manžel. Vďaka tomu, ale hlavne vďaka Erikinej tolerantnej povahe sme spolu už 16 rokov.

Vráťme sa však späť k vám. Ste huslista, primáš a spevák aj folklorista. Keby ste neboli hudobníkom, aké iné povolanie by ste si vedeli predstaviť?
Ja som spokojný s tým, čo robím. Popravde, ani si neviem predstaviť, že by som mal robiť niečo iné. Vážim si každú profesiu. Veľký rešpekt však vyjadrujem všetkým lekárom a zdravotnému personálu. Ich práca nie je zamestnaním, ale poslaním. Ak popustím uzdu fantázie, možno by bol zo mňa lekár. Ale je to naozaj hypotetická rovina. Nebol som zasa až takým úspešným študentom!

Dokážete aj navariť? Čo konkrétne? Alebo je v tom lepšia Erika?
Erika je jednoznačne lepšia. Ani sa nepokúšam ju pretromfnúť. Zjem všetko, čo navarí a varí naozaj výborne...
 
Je vám blízke aj upratovanie či práca v záhrade? Lebo o tú sa stará podľa mojich informácií najmä Erika...
Toto je kedy - ako. Ešte počas vysokej školy som bol vcelku bordelár. Aj vďaka Erike sa to mení a v poslednej dobe som v tomto smere dosiahol aj nejaké pokroky. Ako hovorí americký kozmonaut Neil Armstrong: „Je to malý krok pre človeka, ale veľký krok pre ľudstvo.“ Teda aspoň dúfam...
 
„Potatilo“ sa niektoré z vašich detí a pokukuje po hudobnej kariére?
Deti prejavili hudobné nadanie. Máme z toho spolu s manželku veľkú radosť. Netlačíme však na pílu.