Otvorená SPOVEĎ Petra Lipu: Ťažké detstvo, rozvod ale aj VÁŽNA autonehoda

Už desaťročia ste stálicou slovenskej džezovej hudby, odohrali ste tisícky koncertov. Ako si spomínate na svoje začiatky? Bolo ťažké presadiť sa? Mali ľudia záujem o džez?
Džez je špecifická hudba. Má približne sto rokov a jeho dnešná podoba je veľmi rôznorodá. Neoslovuje automaticky všetkých poslucháčov. Mnohí sa obávajú, že džezu nebudú rozumieť, ale to len preto, lebo nepoznajú všetky štýly, nevedia sa v tom zorientovať. Moje začiatky boli veľmi opatrné. Spieval som všetko, čo sa mi páčilo, až neskôr som si uvedomil, že mám rád blues ako jeden z hlavných stavebných kameňov džezu. Potom som začal s tradičným džezom, ktorý je veľmi komunikatívny, a myslím, že práve s týmito výrazovými prostriedkami sa mi podarilo upútať publikum. Neskôr som k tomu pridal slovenské texty.

Pamätáte si aj na svoj prvý honorár za koncert?
Myslím, že to bolo asi 40 korún za spievanie na Čajoch o piatej na Bernoláčke asi v roku 1963. V prepočte by to bolo asi jeden a pol eura, ale teraz by som to ocenil na dnešných desať eur.

Máte nejaký zaužívaný zvyk, ktorý vykonávate pred začatím koncertu? Alebo čo sa deje tesne pred tým, ako vstúpite na pódium?
Nemám žiadne zaužívané rituály. Ak je všetko tak, ako má byť, a nedeje sa nič mimoriadne, pošlem na scénu kolegov, počkám, kým si ich publikum všimne a zatlieska im. Nakoniec prídem ja. Väčšinou sa najprv divákom prihovorím, poďakujem im za to, že sa rozhodli stráviť večer s mojou hudbou, predstavím kapelu a potom už ideme na to.

Pokračovanie >>>

Máte okrem hudobného talentu ešte nejaký, o ktorom vaši fanúšikovia nevedia?
Talent je veľmi komplikovaná vec. Nejde len o sluch a rytmus. Myslím si, že som celkom dobrý dramaturg. Neprichádzam na koncert s pripraveným programom. Pesničky zoraďujem podľa toho, ako reaguje publikum a o aký druh vystúpenia ide. Našťastie, môžem si to dovoliť, lebo moji muzikanti  poznajú repertoár naspamäť.

Kto je vaším najväčším hudobným kritikom?
Nemám nikoho, kto by túto úlohu robil sústavne. Vždy je to niekto iný, ale ja sám už dobre viem, kedy to nefunguje. Niekedy si s tým neviem poradiť a hľadám chyby. A keď mi to nejde, tak sa radím s kolegami.

Keďže ste aj na sociálnej sieti, predpokladám, že ste sa stretli aj s nejakými neprajníkmi. Ako na nich reagujete a za čo vás zvyčajne kritizujú?
Veľmi rád sa o mojej hudbe porozprávam s ľuďmi, ktorí majú kritický názor. Mám však podmienku – nesmie to byť anonym. Moja najobľúbenejšia sieť je e-mail. Všetko ostatné používam viac-menej na propagáciu a tú robí moja manažérka.

Pokračovanie >>>

Vyštudovali ste architektúru. Prečo ste sa v živote nepoberali týmto smerom?
Architektúru milujem, ale študoval som na spoločnej fakulte len ekonomiku stavieb. Študoval som preto, lebo som sa dlho nevedel rozhodnúť, čo chcem v živote robiť. Po absolutóriu som pracoval v rozhlase ako redaktor pre vedu a techniku. Neskôr som si ešte diaľkovo urobil žurnalistiku.

Vráťme sa na chvíľu do vášho detstva. Váš otec zomrel v koncentračnom tábore, a tak sa o vás a vašu sestru starala len mama. Kto vám bol teda mužským vzorom?
Nemal som konkrétny mužský vzor, vyrastal som ako mamičkin synáčik, ale vôbec sa nesťažujem.

Dnes ste hrdým otcom štyroch detí. Syn Peter už roky hrá s vami v kapele, s dcérou spolupracujete pri organizácii akcií, ale čomu sa venujú Michal a Pavol?
Michal sa venuje filmovému strihu, v súčasnosti žije v Kanade, a Paľko v tomto roku končí magisterské štúdium sochárstva na akadémii v Plzni.

Pokračovanie >>>

Keď už sme pri rodine, nedá mi nespýtať sa aj na vašu partnerku Zuzanu. Čo pre vás znamená?
Zuzka je môj životný partner, ktorý mi pomáha vytvárať dokonalé zázemie tak, aby sme si to potom mohli spolu užívať.

Vyžaruje z vás neustále dobrá energia a pôsobíte, že vás hudba a život stále bavia a napĺňajú. Čomu teda vďačíte za úsmev na perách?
Nuž, veľa sa toho nena- smejem, ale mám radosť zo svojich blízkych, z muzikantov a celého svojho okolia. Lenže najväčšiu radosť mi robí hudba. Keď sa mi podarí napísať dobrú pesničku, ktorá sa páči nielen mne, ale aj mojim fanúšikom, tak som šťastný. Moja ostatná má názov Niekde som čítal.

Čo všetko vás čaká a neminie tento rok?
Žijeme v divnej dobre. Túto pandémiu nikto nečakal a nikto si ju ani nevedel predstaviť. Veď to je sci-fi. Nedovoľuje nám to veľmi plánovať, lebo naše plány sa nedajú realizovať. Žijeme iný život, nie taký, ako by sme si predstavovali. Verím, že sa vrátime do starých dobrých čias. Ak to vyjde, tak chcem v novembri navštíviť moje obľúbené mesto New Orleans a nahrať tam s tamojšími hudobníkmi v štúdiu zopár mojich pesničiek.

Koncom minulého roka ste mali vážnu dopravnú nehodu. Takéto veci zvyknú s ľuďmi zamávať. Bolo to tak aj vo vašom prípade? Uvedomili ste si niečo? 
Nikomu to neželám. V tom momente som úplne stratil kontrolu nad svojim životom. Odovzdal som sa osudu a čakal ako to dopadne. Mal som veľké šťastie. Uvedomil som si ako málo stačilo a dnes by som už neodpovedal na Vaše otázky. Ja si veľmi vážim to, že žijem, a že možem žiť svoj život podla svojich predstáv. Uvedomil som si , že musím žiť opatrnejšie.