Peter z Dunaja pochádza zo zaujímavej rodiny. To, čo robí jeho otec by ste nečakali!

Ako sa zmenil váš život, odkedy hráte Petra Kučeru v seriáli Dunaj? Pociťujete nejaké zmeny?

Áno, život sa mi zmenil v tom, že cítim, že je omnoho bohatší vo viacerých aspektoch, predovšetkým v tých profesionálnych, ale aj osobnostných. Vyjsť akoby z komfortnej zóny a za hranice toho, čo človek pozná a kde sa cíti dobre, je v konečnom dôsledku oslobodzujúce a obohacujúce. Vidieť z mojej pozície, ako sa inde inak pracuje, ako sa inak robí umenie, divadlo, film, ako inak ľudia rozmýšľajú, toto je tá najväčšia pridaná hodnota, v ktorej sa mne zmenil život.

Kým vás neobsadili do Dunaja, hrávali ste vo zvolenskom divadle a sem-tam ste sa mihli v Rodinných prípadoch. Neprekáža vám, že tým, že ste teraz v mimoriadne obľúbenom seriáli, že ste prišli o veľkú časť súkromia?

Nemá mi veľmi čo prekážať, pretože nejako zásadne nepociťujem tlak na nahliadanie do môjho/nášho súkromia. Navyše, s manželkou v tom máme jasno – my určujeme hranicu, pokiaľ naše súkromie odhalíme a kde sú už pomyselné zatvorené dvere. Ale chcem jedným dychom dodať, že zatiaľ mám viac-menej len pozitívne skúsenosti s médiami, ktoré so mnou robili rozhovory. Rešpektovali tú pomyselnú hranicu, za ktorú som ich už nepustil.

Ako ste sa vlastne dostali do Dunaja? Zavolali vás na kasting priamo s tým, že budete hrať brata Tomáša Maštalíra, pretože sa na neho mimoriadne podobáte?

Do obsadenia seriálu som sa dostal prostredníctvom štandardného kastingu. Nemám vedomosť o tom, že by to bolo apriori preto, že môjho brata mal stvárňovať Tomáš Maštalír. Áno, zrejme to, že sa môžeme zdať podobní, zvádza na to, že to bolo tak, ako sa pýtate, lenže ja o tom nemám žiadne informácie.

V Dunaji máte s herečkou Kristínou Svarinskou veľa intímnych scén. Áno, je to, samozrejme, vaša práca, ale nežiarli trochu manželka?

Nie, nežiarli, pretože je takisto (vynikajúca) herečka a teda rozumie tomu, čo a prečo sa to deje. Preto je to iné a teda nie je to u nás „témou“.

Keď porovnáte seba a Petra Kučeru, v čom ste rovnakí a v čom úplne odlišní? Je niečo, čo vám na jeho povahe prekáža?

Myslím si, že zodpovednosť v rámci daných okolností je to, čo máme azda najviac spoločné. Napriek tomu, že pôsobí možno bezstarostne, všetko má, je o neho postarané, dokáže si zachovať chladnú hlavu a byť zodpovedný, a to dokonca aj na vlastný úkor. Na Petrovi mi najviac prekáža to, že sa podvolil okolnostiam a robí veci, ktoré by inak nerobil. Áno, aj v bežnom živote musíme niekedy urobiť to, čo nechceme, ale v rámci dejových súvislostí by som sa určite zachoval inak ako Peter. Minimálne by som mojej mame vyložil na stôl racionálne argumenty a nepodvolil by som sa tomu, čo chce ona a urobil by som si po svojom.

Ako sa vám hrá v dobových kostýmoch?

Veľmi dobre. Aj v divadle som už neraz mal možnosť hrať v historických kostýmoch, čiže to pre mňa nie je úplná novinka. V týchto dobových kostýmoch sa cítim veľmi dobre, lebo herec si tak trošku s tým kostýmom oblieka aj tie časy, a tým sa mení aj rečový alebo pohybový prejav. V našom hereckom prípade to nie je len o kostýme ako takom, ako kuse oblečenia, ale je to aj kus tých čias, ktoré si obliekame.

V rodine máte tiež „herca" – otca, ktorý má svoje publikum...

Otec je gréckokatolícky kňaz, a keďže gréckokatolícki kňazi sa môžu ženiť, tak preto som tu. A v súčasnosti má také trošku iné zameranie, ale tiež pred istým vyhraneným typom publika, pretože otec v súčasnosti pracuje ako duchovný správca v jednom zo slovenských ústavov na výkon väzby, teda vo väzení. Minule sme sa s manželkou pýtali našej dcérky, že Hanka, a kde je babka? Babka v páci, a kde je dedko? V baše...

Vaša mamina pracuje kde?

Mama pracuje tiež v štátnej inštitúcii v Košiciach.