Učili ju najlepší. Prečo je Petra Tóthová pred ľuďmi taká čitateľná?

Petra sa učila sladkému gastronomickému umeniu u anglickej cukrárky Peggy Porschen, ktorej klientkou je speváčka Madonna, módna návrhárka Stella McCartney, ale aj Sting či Elton John. „Som veľmi vďačná, že som mohla u Peggy absolvovať kurz. Peggy je pôvodom Nemka, a to bolo a aj je na jej práci a na jej výučbe vidieť. Mala všetko do detailu zorganizované a pripravené,“ vraví.

Prezradila Petre zaujímavosti zo života hviezd? „Nie. Peggy je profesionálka. Ani ja nerozprávam, aké sú hviezdy,“ vraví a podotýka, že v tej dobe bola len malý študent a k veľkým rybám sa žiaľ nedostala.  

Petra študovala cukrárstvo aj v Spojených arabských emirátoch a v Peru. Získala odtiaľ zaujímavé recepty? „Myslím si, že všetky recepty sú zaujímavé, aj tie naše. Ale samozrejme, recepty z blízkeho východu, či Peru sú pre nás netradičnejšie,“ ozrejmuje Petra, ktorá na ne nedá dopustiť a miluje ich aj napriek tomu, že sú zvyčajne veľmi sladké. Pokračuje: „Typickým príkladom je baklava. Miestni cukrári radi používajú ružovú vodu a pistácie. Je to nádherná kombinácia.“

Cukrári z Južnej Ameriky sú zamilovaní zasa do chutí skaramelizovaného mlieka dulce de leche, čokolády, kokosu a ananásu. Často používajú kukuričnú múku a čokoládu. Petra - pokiaľ ide o cukrovinky, rada ochutná všetko. Tvrdí, že je len málo vecí, čo by do úst nevložila. Nečudo. Peržania varia dobre, veď reštaurácie v Lime sa s pravidelnosťou umiestňujú na prvej priečke v top Michelinovských reštauráciách. 

Vráťme sa však späť na Slovensko. Petra bola totiž  jednou z porotkýň aj v prvej sérii cukrárskej šou RTVS Pečie celé Slovensko. Je o nej známe, že hodnotí veľmi prísne, no zároveň sa nehanbí prejaviť emócie. „Naozaj hodnotím prísne? A ja som si myslela, že som príliš milá. Tým, že nie som herečka, tak som veľmi čitateľná,“ smeje sa. „Aj preto sa dajú moje emócie ľahko odhadnúť. Od prvej série som sa ale nezmenila.“ Dnes už porotcovia aj televízny štáb poznajú víťaza, my si na neho musíme ešte zopár týždňov počkať.

Prezradí nám Petra, či mala na začiatku šou svoj tajný tip na víťaza? „Mala som taký tipovaný trojlístok. Ale držala som palce všetkým, všetci si to zaslúžia,“ prezradila a povedala, že bola milo prekvapená z kvality prípravy dezertov na kastingoch, aj v šou. „A bola som ohúrená ešte krajším stanom. Ale dôležité je to, čo zostalo rovnaké, skvelí súťažiaci, ktorí si pomôžu a vytvoria takýto krásny projekt.“
 

Upiecť chutný a oku lahodiaci dezert je umenie. Že niečo seriózne napečie, sa Petra prvýkrát rozhodla pred dvadsiatimi rokmi. Chcela spraviť kysnuté buchtičky v tvare prasiatok. Prvú vlastnoručne upečenú sladkosť však zvládla oveľa skôr. Bolo to kupované lístkové cesto, ktoré  posypala škoricovým cukrom.

Pečenie však nemá Petra v génoch. Jej mama totiž príliš nevypekala, tak keď Petra chcela koláč, zašla k babke. Preto keď sa mala neskôr po gymnáziu rozhodnúť, čo chce v živote robiť, mala v tom jasno – chcela vlastniť cukráreň. Podľa zákona však potrebovala na jej zriadenie dva roky praxe a to nespĺňala. Rozhodla sa, že vycestuje.

Mala len 18 a začala robiť vo Viedni čašníčku. Po čase odcestovala do Talianska a Španielska, aby tam navrhovala ručne šité topánky. Všetko zmenila dovolenka vo Venezuele, kde si povedala, že chce vlastnú cukráreň. Podmienky však neboli vyhovujúce, tak odišla pracovať do Dubaja. Ostala tam päť rokov. Pracovala ako letuška a popri tom študovala, ale sen o cukrárni ju neopustil. Vďaka nekonečným presunom po svete mala možnosť nazrieť aj do miestnych cukrární a ochutnať ich sladkosti. Nakupovala kuchárske knihy aj v jazykoch, ktorým nerozumela, aby ich skúšala napiecť doma.

Po piatich rokoch sa vrátila na Slovensko a rozhodla sa splniť si sen o cukrárni. Najviac ju pri vymýšľaní sladkostí uchvátili Japonci a ich perfekcionizmus. Pri výrobe dezertov používajú napríklad tmavú fazuľu, krevety na sladko, čerešňové kvety, či tinktúru zo zeleného čaju, ktorá nahrádza kakao. A, samozrejme, veľa ryže. Petra však nedá dopustiť ani na dobroty z Dubaja, ale aj na sladkosti z Ameriky.

V pečení sladkostí je profesionálka a len tak ju niečo nezaskočí. Napriek tomu sa aj jej občas niečo nevydarí: „Trapas sa mi stal na súkromnej hodine pečenia. Trikrát mi nevyšiel recept na cupcakes! Už deti ho vedia robiť, a ja som ho pokazila! A to na hodine, kde by som mala učiť ja,“ smeje sa. „Až nakoniec som zistila, že som si nesprávne opísala recept a namiesto 0,5 lyžičky prášku do pečiva som dala 1,5 lyžičky.“

Výzvou sú dnes pre ňu nové techniky a dezerty a „srdcovkou“ zasa ručne z cukru modelované kvety. Sú luxusné a na prvý pohľad tak živé, až je to neuveriteľné. Sú navyše sladké, jedlé a trvácne. Koľko ich počas kariéry vyrobila? „Nespočetne veľa, tisícky určite.“ Prezrádza, že tajomstvo ich výroby je v kvalitnej hmote, v praxi a v láske k nim a ich výrobe: „Cukrová hmota sa musí najskôr spracovať, potom zafarbiť, vykrojiť, upraviť, nainštalovať na drôt a nechať zaschnúť. Potom sa znovu maľuje.“