Keď mala osemnásť bola dlhá, nohatá, s blond hrivou: „Na konzervatóriu som bola ešte veľmi zvedavá, nadšená študentka, na vysokej už okúzlená divadlom. Večne zamilovaná. Písala som básne,“ priznáva. Kamaráti, ktorých vtedy stretla, jej zostali dodnes.
Vydatá je už vyše štyridsaťosem rokov. Napriek tomu jej to s partnerom klape: „Vzťah nemožno udržiavať pri živote. To by bolo živorenie. Niečo ako dávať mu umelé dýchanie alebo infúziu. Každý rok z tých štyridsaťosem bol pre nás niečím významný a krásny. Do spoločnej päťdesiatky nám už zostávajú len dva roky, to by mala byť už zlatá svadba. Vraj sa pri nej vymieňajú nové prstene, musím to manželovi nenápadne oznámiť.“
