Povedali by ste to na ňu? Anka Šišková každý deň bojuje s týmto!

Anna Šišková herectvo nikdy neštudovala. Prijímacie pohovory urobila, ale vtedajšia doba jej jednoducho nepriala. "Lenže boli 70. roky a ja som mala veľmi zlý kádrový posudok. Herectvo je profesia, kde je človek všetkým na očiach, preto ma na základe môjho profilu nevzali," ozrejmila minulý rok pre denik.cz.

Napriek tomu sa jej ale podarilo uplatniť sa v brandži a na konte má nielen slovenské, ale aj české filmy a seriály. Práve naši susedia ju ocenili Českým levom za film Musíme si pomáhať, získala vtedy dokonca aj nomináciu na Oscara. Na Slovensku je zas dvojnásobnou držiteľkou divadelného ocenenia Dosky. Pritom jej prácu znepríjemňuje istý problém.

V markizáckom Teleráne si herečka zaspomínala na časy, keď dabovala 13-ročnú Andreu v sitkome Alf. "Nikto nevedel, ako ja vyzerám a že mám 40, i keď ja som vtedy vyzerala veľmi mlado. Ale na 13 určite nie," zasmiala sa Šišková, pre ktorú to bola jedna z prvých dabingových skúseností.

"Niečo som už mala za sebou, ale vlastne som sa to učila, takže Maťo (Landl) s Martou (Sládečkovou) ma to učili. Ja mám dyslexiu, takže všeličo som porozprávala, ale bola tam dobrá nálada," porozprávala pred kamerami. Neskôr dabovala aj rôzne telenovely. "Ja som to mala veľmi rada, aj telenovely som potom robila, ja sa hneď vžijem do príbehu, takže mne vôbec nevadilo, že to bolo také primitívne, aj som si poplakala, naozaj som si to tam odžila," priznala.

Ako doplietla repliky, sa dozviete ďalej.

Anka netajila, že v dabingu pracuje veľmi rada. "Vždy tam bola výborná partia, takže aj keď som sa poplietla, nikto mi nenadával. Väčšinou sa na tom smiali, ako prehadzujem slabiky. Raz som mala povedať: Stoj čo stoj ti to musím povedať a ja som vôbec nepostrehla, že som sa pomýlila a nadabovali sme: Čoj sto čoj ti to musím povedať," vytasila dávnejšiu príhodu.

DYSLEXIA je najznámejšia a najčastejšia vývinová porucha učenia. Spôsobuje problémy pri čítaní, hláskovaní a sústredení na text. Ako píše Zdravie, dyslektici nedokážu dostatočne rozlišovať tvary písmen alebo si ich pri čítaní správne usporiadať, majú problémy pri vnímaní ich detailov. Naopak, vo vnímaní celku, v priestorovom vnímaní alebo prepájaní informácií bývajú výnimoční. Preto sa mnohí uplatnia v umeleckej sfére ako herci, filmári, fotografi či architekti.