PRINCEZNÉ vo filmových rozprávkach: Pozrite si POPOLUŠKIN príbeh... ani raz sa nepobozkali!

Kto by si nepamätal hádanku, ktorú dala princovi neznáma kráska zahalená závojom: „Šaty s vlečkou stříbrem vyšívané, ale princezná to není, jasný pane?“ Princ, alias Pavel Trávníček, len nechápavo vypliešťal oči, keď sa žena jeho srdca zrazu z plesu rozbehla preč a cestou na schodisku zámku stratila jednu črievičku… Zaujímavé je, že Popoluška sa s princom vo filme ani raz nepobozkali!

Predstaviteľka Dory Dana Hlaváčová (vľavo) v Popoluške. archív Blesk

 Edit  Remove

Vybrať z banky  Nahrať z PC  Nahrať z URL

 

Milujú ju aj Nemci
Legendárna rozprávka režiséra Václava Vorlíčka si nachádza nadšených priaznivcov naprieč generáciami. Zvláštne je, že premiéru mala v novembri 1973 vo vtedajšom Sovietskom zväze, kým divákom v Československu sa dostala až o dva týždne. Základom pre scenár bola rozprávka Boženy Němcovej, ale inšpirácie boli z viacerých kultúr, ktoré poznali príbeh o nešťastnej sirote.

Film nakrútili v koprodukcii s východonemeckým filmovým štúdiom DEFA, a práve Nemci milujú túto rozprávku po Slovákoch a Čechoch asi najviac. Napríklad na jedny Vianoce ju na rôznych kanáloch vysielali 14-krát! Ale rozprávku každý rok obdivujú aj v Spojených arabských emirátoch. Režisér Vorlíček kdesi priznal, že za Popolušku mu ročne prídu tantiémy tri milióny českých korún. Ako sa len musia tešiť jeho dediči, keď ich budú dostávať ešte 50 rokov po jeho smrti…

Na zámku Moritzburg
Najväčšou hviezdou rozprávky Tri oriešky pre Popolušku bola mladučká Libuše Šafránková. Diváci ju už poznali zo štvordielneho filmu Babička, kde hrala ako šestnásťročná Barunku. Pôvodne mala Popolušku stvárniť Jana Preissová, ale tá by bola počas nakrúcania posunutého na zimu už v šiestom mesiaci tehotenstva. Tehotná bola aj predstaviteľka špaty Dory Dana Hlaváčová, ktorá však svoj part odohrala.

Na kasting prišlo veľa mladých herečiek, ale Vorlíček nebol celkom spokojný, až si spomenul na Šafránkovú. Podobne padol v úlohe princa šťastný žreb na 22-ročného Pavla Trávníčka. V jeho prospech rozhodlo, že Vorlíčkovi vtedy pripomínal slávny sexsymbol tých čias Alaina Delona. Mal však silný brniansky prízvuk, preto ho musel predabovať Petr Svojtka. Vo filme hral aj Vladimír Menšík, Helena Růžičková i jej syn Jiří, Jan Libíček, Jaroslav Drbohlav, Vítězslav Jandák a viacero nemeckých hercov.

Pôvodne hľadal režisér Vorlíček na nakrúcanie vhodný zámok na Slovensku, ale finančný vstup Nemcov do projektu si vyžiadal ústupok, a tak sa nakrúcalo na zámku Moritzburg neďaleko Drážďan. Pre statok, kde žila Popoluška, vybrali filmári vodný hrad Švihov, ktorého zúfalý ošarpaný stav maskovali kulisami a rôznou výzdobou. 

Čaj v obrnenom transportéri
Tri oriešky pre Popolušku mali nakrúcať počas leta, ale východonemecká DEFA mala naň naplánovaných až 11 filmov, a tak museli scenár prepísať na scény v zime. Mnohé kostýmy nestačili prešiť, a tak mala Popoluška v záverečnej scéne na sebe len ľahučké šaty. Nič zvláštne, keby vonku nebolo mínus 21 stupňov Celzia!

Libuše Šafránková zákulisie kultovej rozprávky dlho tajila, až sa ho rozhodla prezradiť v rovnomennej knihe Tri oriešky pre Popolušku. Natáčalo sa aj v lesoch na Šumave, ktoré spočiatku komplikovala suchá zima. Až neskôr naváľalo snehu, preto museli herci odohrať scény na snehu na prvú klapku. V knihe spomína: „Aby sme mali aspoň raz za deň niečo teplé, jazdili za nami vojaci v obrnenom transportéri, lebo žiadna iná technika by sa tam nedostala. Vozili nám teplý čaj. Ten nalievali do voskových téglikov. Tým teplom sa však jeho vnútro celé rozpustilo, a keď sa človek išiel z toho napiť, celý sa zavoskoval.“

Osudová láska z divadla
Obľúbenosť Popolušky už u Libuši Šafránkovej neprekonala žiadna jej ďalšia rola. A to hrala v rozprávkach Princ a večernica, Soľ nad zlato, Malá morská víla, vo filmoch Ako utopiť Dr. Mráčka alebo Koniec vodníkov v Čechách, Môj brácha má príma bráchu, Vrchní prchni, Vesničko má středisková, Obecná škola, Báječná léta pod psa, Náhrdelník či Kolja. V roku 1996 získala zaň v kategórii najlepší herecký výkon Českého leva.

Rodáčka z Brna po štúdiu na konzervatóriu a po jednej sezóne v pražskom divadle Za branou nastúpila v roku 1972 do Činoherného klubu, kde zostala do roku 1990. Od roku 1992 bola dva roky členkou činohry Národného divadla. V Činohernom klube sa zoznámila so svojím manželom, hercom Josefom Abrahámom, ktorý je od nej starší o 13 rokov. Láska je láska, prebrala ho speváčke Nadi Urbánkovej, ktorá sa vraj z toho po ôsmich rokoch vzťahu psychicky zrútila. So Šafránkovou žil herec vyše štyri desaťročia, mali spolu syna Josefa. (Keď zostala tehotná, odmietla rolu doktorky Alžbety Čeňkovej v seriáli Nemocnica na okraji mesta, ktorú dostala Eliška Balzerová.)

Osud pasívnej fajčiarky
Josef Abrhám bol Libuši celý život veľkou oporou, napríklad aj v roku 2004, keď z nej niektoré médiá urobili alkoholičku. Súd s nimi vyhrala, čím si očistila svoje dobré meno. No najmä stál pri nej pred pár rokmi, keď jej lekári diagnostikovali rakovinu pľúc a pri operácii jej odstránili horný lalok pravých pľúc. Chodil pravidelne k jej nemocničnému lôžku. Herečka nakoniec svoj boj s chorobo prehrala. 

Paradox je, že herečka nikdy nefajčila, ale zrejme ochorela z pasívneho fajčenia, lebo v šatniach Činoherného klubu niektorí herci fajčili jednu cigaretu od druhej. Šafránkovej syn Josef, ktorý tam strávil s rodičmi časť svojho detstva, si na to spomínal takto: „Vybavím si hlavne zafajčenú pánsku šatňu. A vždy tam tak nafajčili, že si z nich pamätám iba nohy. Mali hlavu v oblakoch a ja som k nim vzhliadal. Rozhodne ma detstvo s týmito ľuďmi ovplyvnilo, aj keď ich mám pre ten dym trochu rozmazaných.“

Kuriozity o filme
+ Kým Pavel Trávníček sa na začiatku nakrúcania bál svojho koňa, Libuši to išlo super, lebo mala skúsenosti s jazdením počas svojho života na dedine.
+ Koč, v ktorom sa viezli kráľ s kráľovnou, bol historický. V roku 1905 v ňom cestoval pruský princ Wilhelm na svadbu s Cecíliou von Mecklenburg-Schwerin.

+ Režisér Václav Vorlíček musel nenápadne pichať sovu Rozálku špajdľou, aby na Popolušku žmurkala.
+ Rozprávkový kôň Jurášek mal nemeckých dvojníkov Ibrahima a Kalifa. Prísne colné predpisy v tých časoch nedovoľovali prevážať zvieratá cez hranicu pre riziko nákazlivej choroby.
+ Jurášek doplatil na silný mráz, prechladol a do konca života sa vraj nezbavil kašľa. Navyše, keď nechcel počúvať na povel, ľudia zo štábu ho museli škrabkať po bruchu, aby prikyvoval Popoluške.
+ Mŕtvu líšku poľovníci ulovili už na jeseň a uchovávali v mrazničke. Druhá líška, ktorá hrýzla šíp, bola skrotená a mala ho pripevnený háčikom.
+ Filmárom neprialo počasie, a tak kamera musela ísť v tuhej zime po každom zábere do tepla vykúreného autobusu, inak by zamrzla.