Princezné vo filmových rozprávkach: Splnila sa im detská túžba

Vianočné želanie
Počas tohtoročných sviatkov mala premiéru nová slovenská rozprávka v réžii Petra Bebjaka. Keď kráľ ťažko ochorie, jeho jediná dcéra, princezná Michaela, sa dozvie legendu o zázračnej korune kráľa Svaroga, ktorá by mohla jej otca uzdraviť. Rozhodne sa nájsť stratené kráľovstvo, ale cestou potrebuje podkuť koňa a nabrúsiť meč.

Zastaví sa v dedine, vyhľadá kováča Martina, ktorý je od narodenia slepý. Keď sa však princezná nevracia z nebezpečnej cesty, Martin sa ju v sprievode veselého škriatka vyberie hľadať. Hoci kováč nevidí, poradí si so zákernou ježibabou i s mocným čarodejníkom Vlkanom. A práve slepota sa Martinovi v rozhodujúcej chvíli stane výhodou – zakliaty kráľ Svarog ho nemôže zmeniť na kameň. Martin poráža zlo a získava princeznú aj kráľovstvo…

Rozprávku nakrúcali na moravskom hrade Bouzov, ale aj v Múzeu oravskej dediny v Zuberci, či na Červenom Kameni a v Adršpašských skalách. Hlavné postavy stvárnili Simona Kollárová a Richard Autner, ďalej hrali Ján Gallovič, Ondřej Vetchý, Csongor Kassai, Tomáš Maštalír či Judita Hansman.

Popolvár najväčší na svete
Klasickú slovensko-nemeckú rozprávku o princeznej Láskykvet nakrútil v roku 1982 režisér Martin Ťapák na motívy ľudovej rozprávky Pavla Dobšinského. Princeznú, ktorá miluje drahé kamene, si zahrala pôvabná Zuzana Skopálová. Napriek otcovmu zákazu však tajne navštevuje Kamennú dolinu.

Netuší, že je v nej uväznený hrôzostrašný Zemetras veličizný, ktorý sa kedysi pokúsil zmocniť jej matky. Kráľ by najradšej tvrdohlavú princeznú vydal, preto ju ponúkne jednému z troch synov svojho priateľa zo susedného kráľovstva - kráľa Levoslava. Najmladším z nich je Radko (Marek Ťapák), ktorého prezývajú Popolvár, pretože stále vysedáva na peci. Čo sa však v mládencovi skrýva, netuší ani jeho otec...

Princ Bajaja
Táto československá rozprávka režiséra Antonína Kachlíka z roku 1971 patrí už medzi filmovú klasiku. Za námet poslúžil rovnomenný text Boženy Němcovej. Princ Bajaja sa po smrti svojich rodičov vydáva do sveta. Cestou stretne kumpánov Čierneho princa, od pastiera sa zas dozvie príbeh princeznej Slavěny, ktorú jej kráľovský otec sľúbil po jej narodení krvilačnému drakovi.

Keď má princezná dovŕšiť dospelosť, drak sa prihlási o svoju nevestu. Lenže so Slavěnou sa v záhrade zoznámi Bajaja a zamiluje sa na prvý pohľad. Ak chce, aby sa princezná stala jeho ženou, musí dýkou poraziť nielen draka, ale v rytierskom súboji aj Čierneho princa. Bajaju si zahral Ivan Palúch, Slavěnu Magda Vášáryová.

Láska na vlásku
V rozprávke režisérky Mariany Čengel Solčanskej, ktorá sa odohráva v polovici 15. storočia, si princeznú Beatrix zahrala speváčka Celeste Buckingham. Dvojrolu princa Mateja Korvína a kováčovho syna Tomáša stvárnil Samuel Spišák.

Celeste si vo filme užívala viacero nádherných historických kostýmov, z ktorých niektoré vážili aj vyše 10 kilogramov, o svojej role povedala: „Úlohu Beatrix, prvej manželky Mateja Korvína, hrám v dobe, keď mala šestnásť rokov. Prišla z Neapola, aby sa vydala za muža, ktorého vôbec nepoznala. Bola osamelá, bez blízkych či priateľov a väčšinu času smutná.

Zžila som sa s ňou pomerne rýchlo, veď keď som mala jej vek, tiež som prechádzala pocitmi osamelosti a presvedčením, že mi nik nerozumie.“ Film nakrúcali na Nitrianskom hrade, v Kostole sv. Michala Archanjela v Dražovciach, ale aj v skanzene v Zuberci či v štúdiách RTVS v Bratislave. Okrem ústrednej hereckej dvojice si v ňom zahrali Tomáš Hanák, Tomáš Matonoha, Judit Bárdos či Marko Igonda.

Čert vie prečo
Česko-slovensko-nemeckú rozprávku nakrútil režisér Roman Vávra v roku 2003 a princeznú Aničku si v nej zahrala Táňa Pauhofová. V krajine kráľa Dobromila si prestali vážiť poctivú prácu, čestnosť a úctu medzi ľuďmi. Naopak, vkrádla sa tam zlovestná moc pekla, a tí, v ktorých zostalo trochu slušnosti, utekajú preč. Bláznivá bylinkárka Apolena má sen, že krajinu zachráni neznámy mládenec, ktorý príde s oslom a vezme si princeznú Aničku za ženu. Kto by však veril bylinkárke, ktorá narobí so zázračným rastlinkami viac zmätkov ako osohu?

Keď je najhoršie, kráľ upíše svoju dušu peklu a vládu prevezme podlý minister. A vtedy prichádza do kráľovstva nenápadný rojko Filip… Rozprávku nakrúcali v zasnežených Krkonošiach, ale aj na hradoch Lipnice, Pernštejn, Grabštejn a Lemberk, na rieke Dunajec, scény pekla sa v predstave slovenského výtvarníka Fera Liptáka odohrávali v bývalej kladnianskej oceliarni. Okrem Pauhofovej a neherca Štěpána Kubištu si vo filme zahrali aj Csongor Kassai, Barbora Hrzánová, Eva Holubová, Iva Janžurová, Josef Somr, Jiří Lábus a mnohí ďalší.

Kráľ Drozdia brada
Rozprávka v réžii Miloslava Luthera vznikla v roku 1984 koprodukcii Československa a vtedajšieho Západného Nemecka. Princeznú Annu si v nej užila Adriana Romanová Tarábková. Na kráľovskom hrade zaujme mladého kráľa Jána rozprávanie kočovnej hereckej spoločnosti o bezcitnej princeznej Anne. Rozhodne sa s hercami vydať do krajiny kráľa Matúša a s ich pomocou „prevychovať“ to zlé dievča.

No keď Ján v noci tajne prekĺzne do hradu a zazrie krásnu princeznú, zahorí láskou a požiada ju o ruku. Princezná ho odmietne, že si radšej vezme žobráka ako jeho. A tak sa na príkaz jej otca aj stane. Na druhý deň ju vydá za prvého otrhanca ukrývajúceho pod rúškom znetvorenú tvár. Tým žobrákom je kráľ Ján, ktorý má pre Annu pripravenú lekciu, vďaka ktorej sa z nej stane pracovitá a obetavá žena. Vo filme si zahrali aj Lukáš Vaculík ako kráľ Ján, Zita Furková, Marián Labuda, František Kovár, Peter Šimun a ďalší.

Soľ nad zlato
Tento slovensko-nemecký film na motívy rozprávky Boženy Němcovej nakrútil v roku 1983 režisér Martin Hollý. Je to rozprávka o sile ľudskej lásky. Kráľ vystaví svoje tri dcéry skúške otázkou, ktorá z nich ho miluje najväčšmi. Najmladšia princezná ho miluje ako soľ, ale tým kráľovského otca náramne rozhnevá.

A musí ho presvedčiť o tom, že ho má naozaj veľmi rada. Princeznú Marušku si zahrala rozkošná Libuše Šafránková, kráľa Karol Machata, šaša Jozef Kroner. Exteriéry filmu sa nakrúcali v Prahe, Brne, Rožňave, Súľove, Lednici, Domici, na hradoch Křivoklát, Pernštejn a Červený Kameň či v Demänovskej ľadovej jaskyni.

Autor: Emil Babín
Foto: RTVS, internet, archív