Prísny otec, BOŽSKÝ herec: Gustáv Valach a jeho ÚTRAPY s tajnou políciou

Jeden z pilierov zlatej éry slovenského divadla sa narodil 16. marca 1921 v Hontianskych Nemciach. Po gymnáziu v Banskej Štiavnici, kde vtedy žil s rodičmi a kam chodil aj Július Pántik, Valach študoval na dramatickom konzervatóriu v Bratislave. Potom sa rozhodol pre právo. Keď robil v ktoromsi semestri zápočet z cirkevného práva, komunistický učiteľ mu dal trojku. Odmietol ju prijať, presvedčený o tom, že má vedomosti na jednotku. Zopakoval teda skúšku na dekanský termín, komisia mu navrhla jednotku, profesor trval na trojke. Valach tresol dvermi a narukoval na vojnu…

Nie do sveta, ale domov
Hercov mladší syn, bývalý patológ Augustín, poskladal sklíčka do chýbajúcej mozaiky tých čias. Jeho otca zaradili do jazdeckého oddielu, a keď utrpel úraz, skončil v nemocnici. Potom ako vojak čítal v rozhlase správy, ale niektoré vynechal, lebo nechcel klamať. Syn Augustín pre týždenník Život o svojom otcovi povedal: „V roku 1945 ho odvelili do Horného Rakúska ako vojenského hlásateľa Slovenského rozhlasu. Mama nechala štúdium medicíny a odišla za otcom, tam sa aj zosobášili. Po vojne mali na výber: mohli zostať v Rakúsku alebo odísť do Nemecka či Ameriky. Ale otec bol podobne ako ja zaťažený na Tatry, a tak sa s mamou vrátili domov.“

Z javiska rovno do výroby 
Už je ťažké zistiť, či Gustávovi Valachovi v roku 1946 ponúkol miesto v činohre SND Andrej Bagar, alebo prejavil takú odvahu sám začínajúci herec. Vydržal tam trinásť sezón. V roku 1959 mu komunisti ukázali, kde sú dvere, lebo ako hlboko veriaci katolík nechcel budovať socializmus podľa ich predstáv. Skončil vo výrobe, v Polygrafických závodoch, z výplaty 453 korún sa však nedalo vyžiť. Do práce išla aj jeho manželka Vierka, minul sa honorár, ktorý dostal Valach za svoj prvý český film Ztracenci z roku 1957. A štyri hladné detské krky pýtali jesť. Valach si urobil kurz pre bagristov a začal študovať na večernej stavebnej priemyslovke. Makal aj dvanásť hodín denne, napríklad vybagroval jamu na základy pod onkologický ústav na bratislavskej Haydukovej ulici.

Papalášska volga pred kostolom 
Moc mala ku Gustávovi Valachovi zvláštny postoj. Na jednej strane jej prekážal jeho otvorený vzťah k Bohu, jeden čas ho dokonca podozrievali, že je tajne vysvätený biskup, na druhej strane nemohli prehliadať jeho výrazný herecký talent. Keď mu v 60. rokoch udelili Štátnu cenu Klementa Gottwalda za hlavnú rolu v inscenácii Strakonický dudák, režim mu za ňu z vďačnosti dovolil vybrať si v tuzexe nejaké auto. Valach si zvolil sovietsku Volgu, presne takú, v akej sa vozili papaláši. A v nedeľu pred omšou ju vždy okázalo zaparkoval pred vchodom Katedrály svätého Martina, kde každému bila do očí… Z iného súdka bola v roku 1980 jeho kontroverzná účasť na pohrebe prominenta tzv. ľudáckeho Slovenského štátu Alexandra Macha, kde aj recitoval...

Nezabuduteľný horár Straka 
Svoj výrazný barytón uplatnil Gustáv Valach nielen v divadle, ale aj v rozhlase, televíznych inscenáciách i vo filme. Hral rázovité, psychologicky zložité a životom ťažko skúšané postavy. V pamäti divákov však zostal najmä ako horár Straka v českej televíznej trilógii. Po prvej časti Pod jezevčí skálou (1976) pribudlo o rok Na pytlácké stezce a v roku 1978 Za trnkovým keřem. Hral tam veľmi prísneho dedka roztomilého Tomáša Holého (†21). Vraj mali pri natáčaní spolu veľmi pekný vzťah, čo sa podpísalo aj pod celkovú atmosféru trilógie. V množstva divadelných rolí bol Valach nezabudnuteľný najmä v inscenácii Hubačovej hry Stará dobrá kapela.

Na koberci u Biľaka 
 V roku 1962 hercovi v divadle akože odpustili. Vrátil sa späť, ale ako prvú rolu mu zámerne, aby znevážili jeho náboženské presvedčenie, ponúkli hrať kontroverzného pápeža v Hochhuthovej hre Zástupca. Neuspeli, podobne ani pri role esesáka v tej istej hre. Syn Augustín si pre Život zaspomínal: „Opäť ju odmietol so slovami, že naraz sa nedá koketovať s Bohom aj s diablom. Nato ho predvolali ku komunistickému pohlavárovi Vasiľovi Biľakovi. Ten mu dohováral, prečo má problém vzdať sa svojej relígie. Keď mu otec povedal, nech sa on vzdá svojho pravoslávia, bolo po debate.“ Vtedy už Valacha pre jeho správanie voči moci mala v hľadáčiku Štátna bezpečnosť. Auto s dvomi tajnými stávalo pravidelne pod hercovým balkónom. Raz ich dokonca pozval na víno... a oni išli. Veď mohli príjemnejšie sledovať svoju obeť ako pri poháriku?

Sám ako prst
Gustáv Valach bol prísny nielen na seba, ale aj na svoje štyri deti. Najmä na starších synov Petra a Augustína. Ten pripustil, že vtedy bola taká výchova a že „mal tri razy denne chleba a štyri razy bitku.“ Po synoch prišli na svet ešte dve dcéry – Veronika a Jana. Všetci štyria vyštudovali vysoké školy: Peter a Veronika sa stali architektmi, Augustín a najmladšia Jana lekármi. Nažive je už len Augustín, ostatní traja súrodenci zomreli na rakovinu. Peter v sedemdesiatke, Veronika v 53 rokoch, Jana v 42 rokoch. Ich otec Gustáv Valach odišiel do hereckého neba 27. apríla 2002, keď dostal infarkt po mozgovej príhode. Jeho Vierka (†92) zomrela na to isté, svojho muža prežila o štrnásť rokov...