Jeden z pilierov zlatej éry slovenského divadla sa narodil 16. marca 1921 v Hontianskych Nemciach. Po gymnáziu v Banskej Štiavnici, kde vtedy žil s rodičmi a kam chodil aj Július Pántik, Valach študoval na dramatickom konzervatóriu v Bratislave. Potom sa rozhodol pre právo. Keď robil v ktoromsi semestri zápočet z cirkevného práva, komunistický učiteľ mu dal trojku. Odmietol ju prijať, presvedčený o tom, že má vedomosti na jednotku. Zopakoval teda skúšku na dekanský termín, komisia mu navrhla jednotku, profesor trval na trojke. Valach tresol dvermi a narukoval na vojnu…

Postráneckého favoriti: Z našich hercov obdivoval Ctibora Filčíka a Gustáva Valacha, zľava. S Emíliou Vášáryovou podľa neho prichádzalo na javisko nebo.
Zdroj: Archív
Postráneckého favoriti: Z našich hercov obdivoval Ctibora Filčíka a Gustáva Valacha, zľava. S Emíliou Vášáryovou podľa neho prichádzalo na javisko nebo.

Nie do sveta, ale domov
Hercov mladší syn, bývalý patológ Augustín, poskladal sklíčka do chýbajúcej mozaiky tých čias. Jeho otca zaradili do jazdeckého oddielu, a keď utrpel úraz, skončil v nemocnici. Potom ako vojak čítal v rozhlase správy, ale niektoré vynechal, lebo nechcel klamať. Syn Augustín pre týždenník Život o svojom otcovi povedal: „V roku 1945 ho odvelili do Horného Rakúska ako vojenského hlásateľa Slovenského rozhlasu. Mama nechala štúdium medicíny a odišla za otcom, tam sa aj zosobášili. Po vojne mali na výber: mohli zostať v Rakúsku alebo odísť do Nemecka či Ameriky. Ale otec bol podobne ako ja zaťažený na Tatry, a tak sa s mamou vrátili domov.“

Z javiska rovno do výroby 
Už je ťažké zistiť, či Gustávovi Valachovi v roku 1946 ponúkol miesto v činohre SND Andrej Bagar, alebo prejavil takú odvahu sám začínajúci herec. Vydržal tam trinásť sezón. V roku 1959 mu komunisti ukázali, kde sú dvere, lebo ako hlboko veriaci katolík nechcel budovať socializmus podľa ich predstáv. Skončil vo výrobe, v Polygrafických závodoch, z výplaty 453 korún sa však nedalo vyžiť. Do práce išla aj jeho manželka Vierka, minul sa honorár, ktorý dostal Valach za svoj prvý český film Ztracenci z roku 1957. A štyri hladné detské krky pýtali jesť. Valach si urobil kurz pre bagristov a začal študovať na večernej stavebnej priemyslovke. Makal aj dvanásť hodín denne, napríklad vybagroval jamu na základy pod onkologický ústav na bratislavskej Haydukovej ulici.