Reklama

Rodina herca Gregora Hološku si zažila peklo: O tomto ste netušili

Na fotkách je slovenský herec Gregor Hološka.

Zdroj: MIROSLAV MIKLAS

Reklama

Gregor Hološka je hrdý Záhorák, ktorý sa vypracoval na dosky, ktoré znamenajú svet. Stal sa filmovým, divadelným a dokonca aj seriálovým hercom. Málokto však tuší, akým peklom si musela prejsť jeho rodina.

Video Player is loading.
Stream Type LIVE
Advertisement
Current Time 0:00
Duration 0:14
Remaining Time 0:14
Loaded: 41.35%
    • Chapters
    • descriptions off, selected
    • subtitles off, selected
    V Dubaji je možné všetko! Pozrite sa na pavúčiu ženu

    Hološka pochádza z umeleckej rodiny. Jeho otec je výtvarník Ľudovít Hološka, strýko z maminej strany bol známy spisovateľ Vincent Šikula. Bolo by preto zvláštne, keby šiel študovať niečo iné ako VŠMU. Hološka svoju prácu miluje a v herectve sa našiel. Aj keď priznáva, že začiatky neboli prechádzka ružovou záhradou.

    "Zrazu som vstúpil do profesionálneho sveta a mal som možnosť vidieť všetkých borcov a ako sú už ďaleko. Keď sme sa dostali na výšku, všetci sme pozerali ako vyjavené kurence, čo všetko ľudia dokážu," priznal pre SME. Dnes už ale tvrdí, že herectvo je jeho vášňou a srdcovkou zároveň. "Čím dlhšie sa tomu venujem, tým je to zaujímavejšie a viac ma to baví. Považujem to za šťastie. Herectvo je mojím koníčkom."

    Jeho otec vo svojom portréte na TA3 pred časom prehovoril o pekle, ktorým si prešla rodina. Doteraz o tom vedel len málokto. Hološkov otec pochádza zo štyroch súrodencov – jeho o päť rokov staršieho brata zabila v roku 1952 mína a o šestnásť rokov neskôr zrazil autobus jeho mladšiu sestru, keď išla na zápis do tretieho ročníka na filozofickú fakultu v Bratislave, kde študovala dejiny umenia.

    „A aby toho nebolo málo, tak tri deti sme mali, teda štyri, jeden novorodenec nám zomrel a zahynul nám dospelý 29-ročný syn, ktorý bol sochár,“ povedal Ľudovít Hološka. Nešťastie sa stalo v roku 2017. Gregor Hološka tak má už iba jednu sestru, Ľudmilu Pilnú Hološkovú, ktorá je výtvarníčkou. „To sú také momenty, keď sa človek ako kŕč drží tej práce, aby s istým vyrovnaním všetko vydržal. Vymaľovať sa z tých smútkov alebo rán, tak to je veľmi ťažké,“ uzavrel Ľudovít.