ROZVOD, druhá svadba, potom SMRŤ! Duchoň si zaslúžil iný život...

Spevák sa narodil v Galante v roku 1950, kde aj vyrastal, až kým neodišiel študovať na strojnícku priemyslovku do Partizánskeho. Bolo to želanie jeho otca, riaditeľa strojárenského učilišťa v Galante, ktorý nechcel, aby sa z jeho jediného syna stal komediant. Karol zdedil hudobný talent po mame, ktorá ho vždy podporovala a zastala sa ho aj vtedy, keď mu otec rozrúbal jeho prvú gitaru. Karolova láska k hudbe však bola taká silná, že raz, keď rodičia boli na dovolenke, tajne odcestoval s orchestrom Jaroslava Mikulu do zahraničia. A potom to už išlo rýchlo...

Slovenský Tom Jones
Karol bol Bohom obdarený interpret. Hoci nemal žiadne hudobné vzdelanie, už ako osemnásťročný vystupoval so spevákom Robom Kazíkom, ktorý mal vtedy skupinu The Ice Boys - Ľadoví chlapci. O rok neskôr spieval s Evou Mázikovou a orchestrom Braňa Hronca. Obdobie slávy a úspechov prišlo v roku 1970, keď sa predstavil na Bratislavskej lýre piesňou Kto má ťa rád. Nezískal vtedy cenu, ale odborníci v ňom spoznali budúcu hviezdu, a práve toto vystúpenie naštartovalo jeho profesionálnu kariéru. Nasledoval jeden hit za druhým, vystúpenia vo vtedajších socialistických aj okolitých západných krajinách. Práve v Nemecku dostal prezývku slovenský Tom Jones.

Talent mu závidel aj Karel Gott
Až keď začal žať úspech so svojím krásnym zamatovým hlasom, sa jeho rodičia zmierili s tým, že vychovali výnimočného speváka. Najmä od otca nemal žiadnu podporu ani pochopenie pre spev. Zato nebohý Karel Gott (+80) sa uznaním k Duchoňovi netajil. Raz mu na festivale Bystrické zvony povedal: „Keby som ja mal to, čo tebe nadelil Boh, bol by som šťastný. Ja som si to musel všetko vydrieť.“ Napriek tomu, že ho božský Kája obdivoval, odmietol s ním nahrať spoločnú pieseň. Bál sa, že by Karol zatienil.

Beznádej... a krivda?
Aj keď si bol vedomý svojich kvalít, veľmi ťažko prežíval fakt, že na Slovensku mu nikto nedokázal vytvoriť zázemie, aké mal v Česku Gott. Začiatkom 80. rokov s príchodom novej vlny spevákov pripisoval neúspech dokonca svojej vizáži, a tak sa dal na chudnutie. Ani to mu nepomohlo. “Myslím, že som mohol dosiahnuť to, čo Karel Gott. Chcel som to dosiahnuť. Mám slušný hlas a u nás vari jeden z najlepších. Vysoké hodnotenia ma veľmi tešia, ale vôbec mi nepomôžu. Stále sa domnievam, že ako tridsaťjedenročný mám v populárnej hudbe ešte stále čo povedať,“ reagoval v hudobnom časopise Populár na to, že jeho piesne postupne prestávali vysielať v rádiu, nedostával pozvania do televíznych relácií a o nahrávaní novej platne mohol tiež iba snívať.

Utešovateľka Marcela Laiferová
V stavoch, keď Duchoň prepadal beznádeji, hľadal neraz útechu u kolegyne Marcely Laiferovej. „Stávalo sa, že nariekal a panikáril, že ho nikto nemá rád. Chcel, aby som ho objala. Utešovala som ho ako malé dieťa, že je stále úžasný spevák a jeho vystúpenie bude perfektné. Psychicky bol strašne nestabilný,“ zhodnotila najväčšieho speváckeho génia našej histórie Laiferová pre PLUS 7 DNÍ.

Takmer skončil v Amerike
Na začiatku 80. rokov bol Karol Duchoň na vrchole popularity, nespieval len na Slovensku, ale aj v Česku. Lenže časy sa menili. S novou generáciou spevákov, ako boli Peter Nagy či Miro Žbirka, sa začali objavovať aj prvé obavy, čo bude ďalej. Aj keď Karol vedel, že by nemal popíjať alkohol, pretože v detstve prekonal infekčnú žltačku, poháriku len ťažko odolával. A dokonca uvažoval o emigrácii. „Boli sme na dovolenke so známymi v Juhoslávii pri mori a už tam veľa pil a domov sa vrátiť nechcel. Prehováral ma, aby sme zostali a emigrovali. Keďže som nechcela, odviezol ma s dcérou na vlak a on tam zostal. Vydržal tam mesiac. Ťahalo ho to do Ameriky. Napokon sme ho prehovorili, aby sa vrátil domov,” spomínala na leto 1984 jeho prvá manželka Elena.

Ja už budem poslúchať
V roku 1985, keď aj zomrel, sa oženil druhýkrát – s majsterkou zvuku Alenou Čermákovou. Bolo to desať dní po rozvode a novú lásku poznal sotva tri mesiace. „Neviem, prečo sa chcel ženiť tak skoro. Myslím, že to bolo trochu z trucu, pretože mi u nás povedal, že my dvaja sa aj tak raz dáme dokopy,“ uviedla pre PLUS 1 deň jeho druhá manželka. Brala si ho vo februári už ako ťažko chorého a vedela o tom.

„Doktor mi povedal, že už nemôže ani rumovú pralinku. Kamaráti ho však nahovorili na koncerty, a to bolo zle,“ zaspomínala si Alena. Od septembra už bol v ťažkom stave v nemocnici. Cirhóza pečene spravila svoje. Ožltol a brucho sa mu nafúklo. Dôsledok alkoholizmu ešte zvýraznila ťažká žltačka z mladosti. Jedny z jeho posledných slov podľa manželky boli: „Maminka, poď, zatancujeme si spolu. Ja už budem poslúchať...“

Chronický žiarlivec
Spevák bol výbušný a extrémne žiarlivý. Hoci sám nebol žiadne neviniatko a pozornosť dám neodmietal, čo bolo jeho, na to nesmel siahnuť nik. „Raz ma videl hrať na dvore bedminton so susedom. Karol prišiel domov, pozrel na mňa a už som vedela, že je zle-nedobre. Na druhý deň som už našla bedmintonové rakety položené na vešiakovej stene dolámané,” priznala v jednom z rozhovorov exmanželka Elena.