Rozvod s manželom, synova leukémia, boj s nadváhou: Odkiaľ berie Mirka Luberdová na všetko silu?

Ženy túžia byť krásne a jedinečné. Uvedomovali ste si to už ako tínedžerka?
Keď som bola malá, celá rodina sme v televízii sledovali súťaže miss. A dosť sme to prežívali. Mala som dlhé husté vlasy, predstavovala som si, že aj ja raz pôjdem na súťaž krásy. Pritom mi ani nenapadlo, že by som sa mohla živiť svojím vzhľadom, ani som nevnímala, že by ľudia oceňovali to, ako vyzerám…

VIDEO: Báječná minútka s Mirkou Luberdovou

Pred rokmi sa vám však vrátil jojo efekt a za mesiac ste pribrali až dvadsať kíl. Bola to zaberačka na psychiku?
Bol v tom vážny zdravotný aspekt, lebo sa mi do tela „naťahovala“ voda. A či to bol nápor na psychiku? Jasné, veď som mala len devätnásť! Pre ženu je to veľmi citlivý vek, lebo vníma, či sa páči, alebo nepáči, navyše mnohí si neodpustili štipľavé poznámky. Bola som už modelka a známa zo súťaže miss, nuž si do mňa radi kopli…

Nerozpadol sa vám preto vzťah?
Vtedy som bola single.

Išli by ste do toho aj s dnešnou životnou skúsenosťou?
Neviem. Na kasting súťaže miss som letela z Paríža a všetko, čo sa mohlo, sa pokazilo. Najprv ma nevpustili do lietadla, dostala som sa až na druhý let, na ktorý som čakala pol dňa, musela som vystúpiť v Poprade a ráno o štvrtej utekať na vlak do Bratislavy. Dva dni som fungovala na letisku, bola som nevyspatá, unavená a opuchnutá, možno aj trochu smradľavá (smiech), lebo som mala so sebou len jedno oblečenie.

Priveľa komplikácií. Nebol to dôvod vzdať to?
Keby som si vtedy povedala, že to skúsim o rok, možno by všetko bolo iné. Ale nejakým zázrakom som dodnes v šoubiznise a som za to vďačná. Súťaž miss mi pomohla otvoriť mnohé dvere. Ľudia ma poznajú a skôr sú ochotní dať šancu.

Vám sa podarilo dostať do rovnováhy stravovanie, postavu i mentálnu pohodu. Nie je najťažšie vydržať?
Skôr ide o vedomosti. Ak si niekto nenaštuduje zásadné veci, bude v stravovaní dookola opakovať tie isté chyby a očakávaná zmena nepríde. Je dobré nájsť niekoho, kto vám na mieru nastaví jedálny lístok a ukáže vám v životnom štýle tú správnu cestu. Na pultoch kníhkupectiev je veľa dobrých kníh, aj internet je plný informácií, stačí sa inšpirovať dobrými a overenými zdrojmi.

Rozvod s manželom, leukémia u syna Riška a návrat choroby, mesiace s ním v nemocnici. Kde ste na to brali silu? Alebo matka ju vždy nájde?
Keď nie je iná možnosť, vytiahnete zo seba maximum. Nie som ničím výnimočná, som ako iné ženy, ktoré sú vystavené podobným skúškam. Poviem niečo, čo by povedalo veľa matiek: za svoje deti by som dala aj život. Riškovi by som dala aj srdce, keby ho to zachránilo.

Je už z najhoršieho vonku alebo sa v noci ešte strhávate zo spánku?
Je mi na duši ľahšie ako pred rokom, ale nepovažujem to za niečo, čo je doživotne vybavené, čo by ma zbavilo strachu z návratu choroby. Reálne som sa stretla s tým, aké je báť sa o svoje dieťa alebo ho vôbec vidieť trpieť. Kým to človek nezažije, nevie si to predstaviť. Mám pred tým rešpekt. U Izabelky som nezažila strach o jej život, ale bojím sa, samozrejme, aj o ňu, že by sa jej mohlo niečo zlé prihodiť.

Dcérku máte so svojím súčasným partnerom. Ešte nepadli medzi vami slová o svadbe?
Na začiatku vzťahu áno, ale vtedy som sa na to necítila. Bola som len krátko rozvedená. Prešlo pár rokov, a otehotnela som tesne po skončení Riškovej choroby. Mala som veľa starostí s jeho zdravotnými problémami. Verte, že to nebolo vhodné obdobie na to, aby človek chystal svadbu.

Nie je to tak, že kto sa raz sklame v manželstve, väčšinou sa už do ďalšieho nehrnie?
Ak by to tak bolo, nepoznali by sme príbehy ľudí, ktorí sa rozviedli tri- či štyrikrát. Je pravda, že ma prekvapilo, ako skoro sme s exmanželom dospeli k rozhodnutiu ísť od seba. Podľa mňa väčšina ľudí, keď ide pred oltár alebo na úrad, to myslí vážne v dobrom aj v zlom, ale po čase som pochopila, že nie vždy sa dá dodržať ten sľub. Po tejto skúsenosti už viem, že nič nie je isté.

Čo si vážite na mužoch?
Ak pri vás stojí niekto, keď je v živote zle. Kým je život ľahký, bez problémov, bez chorôb, bez existenčných ťažkostí, je príjemné zotrvať pri človeku, ktorého ľúbite. Ale ak niekto vážne ochorie a život s ním je ťažký, neznesiteľný a plný utrpenia, je úžasné, ak partner zostane po vašom boku.

A čo sa vám na nich nepáči?
Ak je s vami niekto len preto, že okolie mu vás závidí, lebo ste pekná, úspešná alebo bohatá.

Ste výživová poradkyňa. Možno sa niečím takým na Slovensku uživiť?
Nerobím len to, lebo ja nielenže rada varím, ale aj vymýšľam recepty. Chodím variť do firiem, ktoré chcú napríklad propagovať pomôcky do kuchyne. Keď sa to skĺbi s varením, nemôžem sa na zárobok sťažovať. V dohľadnom čase sa spúšťa varenie podľa mojich receptov v istej prevádzke, kde si ľudia budú môcť tie jedlá kúpiť. Je prácne variť veľké množstvo jedla, ale veľmi ma to baví. A rada by som v tejto sfére niekoľko rokov vydržala.

Oddeľujete domáce varenie a pečenie od verejných produkcií?
Ani nie, lebo im sa páči práve tá domácnosť. Hovorím tomu čistota varenia. Siaham po najprirodzenejších surovinách, napríklad po strukovinách či čerstvej zelenine. A v poslednom čase som prepadla kváskovaniu. Keď upečiem z kvásku chlebík alebo rožky, mám radosť a pocit, že som sa dobre postarala o svoju rodinu.

Na aké jedlo zo svojich receptov ste pyšná?
Nemám len jedno. V zime oceníte teplú hustú polievku, ktorá sa vám v lete už nežiada. Na chuť vám príde nejaké ľahké jedlo, ovocné či šalátové. Osvedčilo sa mi, že keď mixujem krémové polievky, schovám do nich zeleninu, lebo v nakrájanej forme by ju deti nezjedli. Keďže moja dcérka polievky odmieta, urobím jej ryžu, cestoviny alebo pšeno a takýmto fígľom viem do nej dostať aj zeleninku.

Nie je takéto varenie finančne náročnejšie ako jedlá tradičnej kuchyne?
Nie, veď ide o bežné potraviny. Ak si vezmete, že mrazenú pizzu XXL kúpite v akcii v nejakom reťazci za euro, tak tomu sa cenou naozaj nedá konkurovať. Z čoho to však vyrobili, keď je to také lacné, a je zdraviu prospešné jesť také veci? Treba používať zdravý sedliacky rozum.

A najväčšia gastronomická mňamka zo sveta?
V Madride som mala nečakaný zážitok. Tá reštaurácia bola síce príjemná a pekná, ale ničím ma až tak veľmi neočarila. V ponuke mali kráľovského kraba a akúsi čerstvú bielu rybu, a chutilo to tak, ako odvtedy nič iné. Neviem, ako tú chuť docielili, ale bolo to fantastické. V trópoch ma zas prekvapila chuť čerstvého ovocia, ktorá je úplne odlišná, ako keď si tu dáte ananás, papáju či kivi. Tam ako keby chuťové poháriky zažili desaťnásobne väčšiu rozkoš...

Ako finalistka súťaže krásy ste mali ideálne miery: 90 – 60 – 90...
Už ani neviem, ale dopracovala som sa k nim veľmi prácne. Nie sú to však miery, ktoré by boli pre moje telo udržateľné.

Viete, aké miery máte dnes?
Už dávno som sa nemerala, ale asi 90 – 64 – 94… (JE TO SPRÁVNE?)

Príroda vám nadelila neprehliadnuteľnú výšku. Obzerajú sa muži za vami?
Veľakrát to nevidím, ale môj partner si to občas všimne. Najmä v zahraničí. Na Slovensku sú na to muži asi zvyknutí, lebo máme veľmi krásne ženy, čo je pre nich veľký dar. (Smiech.) Keď chodím, premýšľam nad vecami a hlavou mi toho prejde veľa, takže nie som veľmi schopná vnímať okolie...

Aká je v skutočnosti?
MIRKA je krásna mladá dáma, ktorá nezaprie v sebe miery bývalej vicemiss a modelky. Kráča vzpriamene ako „oživená“ antická socha, pôsobí však veľmi prirodzeným dojmom. A hovorí úprimne a otvorene aj o nesmierne ťažkých veciach, ktoré by si mnohé iné ženy uzamkli vo svojom vnútri. Pred fotoaparátom sa Mirka vie uvoľniť. Nielenže jej to pristane, ale všetko, čo si oblečie, jej aj pristane…

Autor: Emil Babín
Foto: Lýdia Czakó