Silná spoveď strateného Batthyanyho: Prečo sa mu nechcelo žiť a ako dnes vyzerá?

Ako píše Plus 7 dní, o hercovi a majstrovi Európy v tanci electric boogie už dlho nebolo počuť. Peter Batthyany (57) roky hviezdil ako Banán v Mafstory či ako Maroško v Profesionáloch. Odvtedy však prešlo pomerne dosť času a herec z obrazoviek úplne vymizol.

„Na obraze sa neobjavujem preto, lebo mi nikto nevolá. Televízie rozhodujú o tom, koho chcú mať vo svojich seriáloch a projektoch. Asi by som mal chodiť na kastingy, ale problém je v tom, že ani náhodou netuším, kde a kedy sa konajú. V každom prípade všetci vedia, čo mám za sebou, napriek tomu sa mi nikto neozýva. Čomu sa však teraz teším je, že točíme film o Černákovi. Som rád, že ma režisér Jakub Kroner oslovil. Hrám mafiána.“ Pred dvadsiatimi rokmi sa umelec poistil tým, že si založil vlastnú firmu, ktorá sa venuje reklame.

Herec žije momentálne v Bernolákove a je tam nadmieru spokojný. „Bola to super voľba. Sú tam skvelí ľudia a mám pocit takého pokoja, kde ma obklopujú féroví a príjemní susedia. Ja som sa v hlavnom meste narodil a roky som tam žil, ale už by som sa do Bratislavy nevrátil. Všetko mi je tam už cudzie – ľudia, budovy aj atmosféra, ktorá tam vládne.“ Rozhodol sa žiť v ústraní a takmer vôbec sa nezúčastňuje na spoločenských akciách. Naposledy sa objavil na premiére filmu v jednom z bratislavských nákupných centier. Prekvapil nielen svojou prítomnosťou, ale aj spoločnosťou, ktorá ho sprevádzala.

Premietanie si totiž užil s mladučkou blondínkou, priateľkou Petrou. Odvtedy sa u neho veci opäť zmenili a dvakrát rozvedený herec už so spomínanou blondínkou „nerandí“. „S Petrou už nie sme spolu, mám novú priateľku. Spoznali sme sa v jednom nákupnom centre, potom sme si sporadicky napísali k nejakým sviatkom alebo k narodeninám. Registrovali sme sa len akoby na sociálnych sieťach. Ale nejako sa to posunulo a povedali sme si, že to spolu skúsime. Nebál som sa do toho ísť, lebo ak by som sa mal báť, tak v živote nič nezažijem. Napokon stále platí, že risk je zisk.“ Pri otázke, aká žena ho ohúrila, bol veľmi skúpy na slovo. „Nechcem o nej veľa rozprávať. Uvidíme, aké puto medzi nami vznikne. Rozhodne si myslím, že je to veľmi dobrý človek.“

Peter Batthyany mal dlhý čas príliš vysoké pracovné nasadenie. „Nonstop nabitý pracovný program nie je zábava. Potom do toho prišlo súkromie – ochorenie mojej mamy, ktorá dostala porážku a ešte rok a pol sa s jej následkami trápila. To ma veľmi zasiahlo, bol som s ňou až do jej smrti. O rok neskôr prišiel rozchod s mojou druhou manželkou a to už bol bod zlomu, teda môj úplný zabijak z každej stránky. Potom sa tak človek pýta: Na čo som ešte tu? Už som splnil všetko, čo som mal. Detstvo je za nami, aj mladosť, reprodukčnú činnosť som splnil, mám dcéru a syna. Depresívne obdobie som sa snažil v sebe racionálne zdôvodňovať, aby som sa emočne ešte viac nezabíjal.“

Skonštatoval, že priznať pocit nepotrebnosti je veľmi ťažký. „Deti sa majú dobre a majú kde žiť. Pýtal som sa sám seba: Potrebujú ma ešte vôbec? Asi nie. Tak potom, čo tu robíš na tomto svete? Už chápem, keď ľudia majú nejaké skraty a cítia sa úplne na dne.“

Podľa jeho slov je zbytočné, aby nám v tom čase okolie dohováralo, že to bude dobré, že to nie je až také zlé, či aby sme sa usmievali. „Človek, ktorý nemal stav úplného vyhorenia a nevie, aké to je cítiť sa nepotrebný, to nikdy nepochopí. Hovorím teraz veľmi otvorene, ale pocit, že neviete zdvihnúť ruku a cítite sa, ako keby ste mali 120 rokov, je úplne hrozný. Nič neviete robiť, fungovať fyzicky, ani psychicky. Ten, kto to zažije, vie, že je to niečo príšerné.“ Odvtedy sa vraj naučil vyhýbať ľuďom, ktorí mu odoberajú energiu, pretože si ju šetrí pre svoj spokojný život a psychické a následne aj fyzické zdravie.