Legendárny herec Miloš Kopecký by oslávil 100 rokov, ale doteraz nemá ani hrob!

Účinkoval vo vyše 200 filmoch, vytvoril množstvo divadelných postáv, spieval a býval hosťom zábavných programov, no najväčší úspech mu priniesol televízny seriál Nemocnica na okraji mesta (1977 – 1981). Legendárny český herec Miloš Kopecký (†73) by 22. augusta oslávil 100 rokov. Ak by mu chcel niekto položiť na hrob kyticu, či zapáliť sviečku, má smolu.

Znie to neuveriteľne, ale nikto netuší, kde je vlastne pochovaný! Kým ešte žila jeho posledná, štvrtá manželka Jana (†80), predpokladalo sa, že urna je u nej doma v byte na pražskom Žižkove. Jana Kopecká to potvrdila v minulosti v rozhovore pre časopis Květy. „Som dohodnutá s dcérou. Až sa so mnou niečo stane, vie, kam nás má uložiť.“ Či si Barbora Kopecká po smrti matky v roku 2019 zobrala k sebe urnu svojho slávneho otca, nie je známe.

V skutočnosti mal dve tváre. Za noblesou a šarmom bohéma sa skrývala rozorvaná myseľ s ťažkou duševnou poruchou.V súkromí sa správal ako živel. Bol štyrikrát ženatý a chválil sa tým, aký je sukničkár. Prvú manželku, slávnu herečku Stellu Zázvorkovú (†83), opustil už po roku a o ich spoločnú dcéru Janu sa nestaral – ako vianočný darček jej raz venoval svoju fotku s autogramom. Jana ako 15-ročná spáchala samovraždu.

Kopeckému nevydržali ani ďalšie dve manželstvá. Až jeho posledný zväzok s tanečnicou Janou, s ktorou mal dcéru Barboru, vydržal 30 rokov – až do jeho smrti. Bolo to však za cenu toho, že sa Jana zmierila s jeho neverou. Ľúbostné aféry ani netajil, naopak, mladé milenky si vodil aj na veľkú chalupu v južných Čechách. Prítomnosť manželky a dcéry mu vôbec neprekážala.

Rodina mu pritom bola veľkou oporou v boji s jeho „prekliatím“. Herec sa už od začiatku 60. rokov liečil z mániodepresívnej psychózy. Neraz sa stávalo, že hneď po elektro šokoch odišiel do divadla. Jeho chorobné stavy však boli čoraz častejšie a ťažšie. Záchvaty depresie, keď celé dni preležal, nejedol ani neprehovoril, sa striedali s návalmi eufórie, keď zase sršal energiou. Zomrel vo februári 1996 v psychiatrickej liečebni, kde bol hospitalizovaný. Trpel demenciou, vyčerpanosťou a prestával prijímať potravu.