Štanci z filmu Kavej: Aha, toto je jeho skutočná rodinka!

Kedy ste si uvedomili, že chcete byť hercom?

V detstve som veľmi neinklinoval k herectvu. Myslím si, že myšlienka, že chcem byť hercom, vznikla až v maturitnom ročníku strednej školy. Zistil som, že mám asi týždeň na poslanie prihlášky na VŠMU, tak som si povedal: Prečo to neskúsiť?

Mal na tom podiel aj fakt, že váš otec ním bol?

Práveže som vôbec nechcel byť hercom. Možno práve preto, že ním je môj otec. (smiech)

On si vraj pre vás predstavoval iné povolanie. Spomeniete si, čo z vás chcel mať otec miesto herca?

Chcel, aby som bol hocičo iné, len nie herec. (smiech) Vymenoval mi všetky povolania a dúfal, že sa pre niektoré z nich rozhodnem. Jedným z nich bol aj meteorológ.

Najprv ste začali študovať bábkoherectvo – ako dlho ste tam zotrvali, kým ste prešli na činoherný odbor?

Áno, to je pravda. Bábkoherectvo som začal študovať ako prvé. Prihlásil som sa, pretože v roku, keď som chcel ísť na herectvo, som zistil, že môj otec si otvára ročník. Bolo pre mňa nepredstaviteľné, aby ma učil. Myslím, že tak isto aj pre neho. Bábkoherectvo som študoval rok a potom som si znovu podal prihlášku na herectvo a znovu som robil talentové skúšky.

Ako dnes hodnotíte svoje rozhodnutie ísť si za svojím a byť hercom?

Už si asi neviem predstaviť, že by som robil niečo iné. Moja práca ma živí, baví a napĺňa. Podľa mňa som urobil najlepšie rozhodnutie. Je to náročné, ale krásne povolanie. A je veľmi dôležité, aby umenie zostalo slobodné a otvorené.

V akom projekte ste stáli prvý raz pred kamerou a ako si na to spomínate?

Už počas štúdia na bábkoherectve som točil zopár študentských filmov, ale prvýkrát, keď som natáčal pre televíziu, tak to bol obrovský stres. Pamätám si, že som hral takého zlého študenta, ktorý veľmi veľa fajčil. Keď som prišiel domov, tak som sa z toho povracal. (smiech)

S otcom ste sa pred kamerami stretli v seriáli ZOO. Bolo to iné ako s ostatnými kolegami?

Jasné, že to bolo iné. Bola to obrovská tréma. Veľmi dlho mi trvalo, kým som ho začal brať ako kolegu a nie ako otca, ktorý sa na mňa celý čas pozerá.

V čom je vám vzorom?

Z tej profesionálnej stránky je to v tom, že si svoju prácu robí poctivo a je presný v tej danej situácii. Inšpiruje ma.

Herci často potrebujú rôzne manuálne alebo športové zručnosti. S čím by ste pred kamerami naozaj nemali problém z týchto oblastí?

Myslím si, že nemám zásadný problém s ničím. Mám rád výzvy. Ešte lepšie, keď sú spojené s mojou prácou. Mám pocit, že sa mi zatiaľ na vyžadovanú situáciu podarilo pripraviť zodpovedne. Samozrejme záleží od náročnosti situácie, alebo režisérskych požiadaviek, či už ide o choreografie, pohyb, hudobné nástroje a podobne.

Vo filme Kavej ste sa museli popasovať s východniarčinou. Ako vám to išlo? Čo na tom bolo najťažšie?

Najťažší bol prízvuk a tempo reči. Východniari veľmi rýchlo rozprávajú. (smiech) Myslím si, že som sa s tým popasoval najlepšie, ako som mohol. Mal som okolo seba veľa východniarskych hercov, vlastne skoro všetkých, ktorí mi pomáhali. Snáď sa mi to podarilo.

Nemali ste potom po natáčaní problém zbaviť sa toho východniarskeho spôsobu rozprávania?

Áno, mal, keď som prišiel domov z natáčania, tak som už nevedel rozprávať inak. (smiech)

Vy ste rodený Bratislavčan, vo filme sa vaša postava rozhodne zostať žiť na východe. Čo vy máte rád na východe a východniaroch?

Ľudskosť, srdečnosť, otvorenosť.

Viacerí ľudia povedali, že mali z filmu takú príjemnú pozitívnu emóciu. Aká bola atmosféra na nakrúcaní a ako ste vy spokojný s výsledkom?

Kavej bolo jedno z najlepších natáčaní, aké som zažil. Bola tam neskutočne príjemná, uvoľnená atmosféra. Perfektný kolektív tvorcov, veľmi veľa sme sa smiali a užívali si to. Doprial by som každému hercovi zažiť takýto proces. Dufam, že sa divákom film bude páčiť a prídu si do kina oddýchnuť, pobaviť sa a miestami aj zamyslieť. Ja som s výsledkom spokojný. Myslím si, že sa nám podarilo natočiť naozaj pekný film.

Keď potrebujete vypnúť, sledujte tiež filmy? Alebo máte nejakú inú záľubu, iný relax?

Keď potrebujem vypnúť, tak musím odísť z Bratislavy. (smiech) Ale áno, veľmi rád si pozriem nejaký dobrý film alebo seriál. Len odkedy máme dieťa, je toho času veľmi málo a radšej ho investujem do spánku. Ale veľmi rád kosím. (smiech) Vtedy dokážem vypnúť a zrelaxovať.

Spýtam sa ešte na súkromie. Prezradíte, či máte partnerku alebo manželku a ako dlho ste spolu?

Áno, mám partnerku, s ktorou sme spolu už 10 rokov. Máme spolu veselú trojročnú dcéru.