O rozhovor sme ho aj my požiadali dvakrát. Začiatkom apríla, keď sa odvolal na svoj zdravotný stav, a druhý raz pred pár dňami: „Nemám nič nové, už som sa vyrozprával,“ slušne nás opäť odmietol sympatický herec. Ponúkame vám teda prierez jeho životom tak, ako ho prinášali spriatelené redakcie. Mnohé správy svedčia o tom, že Roman to nemal v poslednom čase vôbec ľahké.

Roman Luknár žil dlhé roky v Španielsku, preto toho vie o španielskej mentalite veľa. Pre istý internetový portál raz povedal: „Španieli sú usmiatejší ako my. Ale to bude asi aj slnkom. Tu keď sa nezamestnaný človek zobudí v sivom počasí, má z toho depku...“
Zdroj: ROBO HOMOLA /Plus JEDEN DEŇ
Roman Luknár žil dlhé roky v Španielsku, preto toho vie o španielskej mentalite veľa. Pre istý internetový portál raz povedal: „Španieli sú usmiatejší ako my. Ale to bude asi aj slnkom. Tu keď sa nezamestnaný človek zobudí v sivom počasí, má z toho depku...“

Toto bol začiatok
Roman Luknár sa pohyboval vo filmovej brandži už ako desaťročný. A tak si jeho rodičia museli zvyknúť, že často odchádzal na týždne z domu. Raz ich dokonca tak vyľakal, že ho chceli dať hľadať políciou. Zdržal sa vtedy asi desať dní v Jasnej. Údajne išiel v papučiach vyniesť smeti, ale zastali pri ňom kamaráti – Ivo Hlaváček a Ivo Krajíček. O desať dní sa vrátil aj s kýbľom v ruke a v papučiach... Hoci mal Roman k herectvu vždy blízko, študoval na strojníckej priemyslovke. Veľa vody tam vraj nenamútil, lebo technika ho nezaujímala. Aktívne sa venoval herectvu a školou prechádzal vďaka dvom básňam – slovenskej a ruskej –, a tak ho nechali doštudovať.