Táto Slovenka sa nezdá: Nafotila prvý mužský akt, trikrát na ňu vydali zatykač!
25. 5. 2019, 13:00
Priekopníčka fotografie na Slovensku Irena Blühová fotila obyčajných chudobných ľudí, ale s jej menom sa spája aj prvý mužský akt… .
Priekopníčka fotografie na Slovensku Irena Blühová fotila obyčajných chudobných ľudí, ale s jej menom sa spája aj prvý mužský akt…
Blühovej fotografie možno označiť za sociálny dokument. Najsilnejšie v jej tvorbe sú 30. roky, keď robila sociálne snímky v okolí Hornej Marikovej, fotila vyhladované deti, drotárov opúšťajúcich domov, neskôr cykly fotografií z prostredia Oravy a Kysúc. V 40. rokoch vytvorila súbor fotografií slovenských spisovateľov, v 80. rokoch sa venovala krajinárskej fotografii, ale fotila aj mestskú architektúru. Prvú samostatnú výstavu mala až v roku 1974. Jej snímky publikovali mnohé európske časopisy.
Fotografiou proti biede
Irena Blühová sa narodila 2. marca 1904 v Považskej Bystrici a tam aj vyrastala. Od detstva bola citlivá na všetky prejavy krivdy a nespravodlivosti, čo ju priviedlo medzi prvých členov komunistickej strany. Vnímala smutné príbehy vojakov, ktorí sa vrátili z prvej svetovej vojny, ale najmä biedu na vidieku, lebo ju nebolo možné prehliadnuť. Proti biede chcela bojovať fotografiou. Našetrila si peniaze a za ne kúpila svoj prvý fotoaparát.
Kto bol jej model?
Blühovej modelom na prvý mužský akt bol jej manžel, známy maliar Imro Weiner-Kráľ. Ich dcéra Zuzana, ktorá emigrovala do Británie a dodnes žije v Londýne, spomínala, že kým mama fotila, otec maľoval. „Nevideli Slovensko krásne a krojované, a chceli to zmeniť.“ Blühová študovala dva roky aj na Bauhause v nemeckom Dessau, kde ju učil Vasilij Kandinskij. Školu po svojom nástupe k moci roku 1933 zrušili fašisti ako semenisko internacionalizmu. Po návrate domov Blühová založila kníhkupectvo Blüh na Mariánskej ulici v Bratislave. Vo výklade vystavila Marxa, ktorý si podáva ruku s Kristom… V roku 1934 založili fotografi, ktorí mapovali zaostalé oblasti Slovenska, skupinu Sociofoto, ktorej hnacím motorom bola práve Irena Blühová.
A bolo po vojne
Hoci bola dlhoročnou komunistkou, súdruhovia sa na Irenu Blühovú pozerali cez prsty. V roku 1945 sa stala riaditeľkou vydavateľstva Pravda, od roku 1951 pracovala v Štátnom pedagogickom ústave. O štyri roky neskôr založili Slovenskú pedagogickú knižnicu a stala sa jej riaditeľkou. Prednášala na katedre žurnalistiky a knihovedy. Bola aj poslankyňou a zastávala viacero verejných funkcií. Po odchode do dôchodku roku 1966 sa vrátila k fotografii. A hoci si mohla dovoliť akýkoľvek moderný prístroj, zostala verná svojmu Flexaretu. Irena Blühová zomrela 30. novembra 1991
Manžel v emigrácii
V časoch druhej svetovej vojny nabral jej život osudový kurz. Fašizmus prinútil jej manžela Imra Weinera-Kráľa emigrovať do Francúzska, kde si časom založil novú rodinu. Dodnes tam žije jeho dcéra Elise. V tom čase čakala vytúžené dieťa aj jeho manželka na Slovensku. Ale tým si Blühová asi vyčerpala celý prídel šťastia. V koncentračných táboroch zahynul jej otec, štyria súrodenci s rodinami a veľa priateľov. Vojnu prežila prestrojená za pumpárku, dokonca naftou zásobovala Povstanie.
Cez vojnu ukrývala utečencov pred políciou, poskytovala im oblečenie a jedlo. Organizovala prechody rakúskych a maďarských komunistov cez Dunaj na slovenský breh, za čo na ňu znova vydali zatykač. Podarilo sa jej utiecť. Najprv sa skrývala v Malej Fatre, neskôr sa pod falošným menom Elena Fischerová dokonca zamestnala. Cez vojnu prišla o archív, všetky fotografie i negatívy. Keď sa jej muž Imro Weiner-Kráľ vrátil z emigrácie, začali odznova…
Autor: Emil Babín
Reprofoto: Ľudovít Hlaváč: Dejiny slovenskej fotografie, Vydavateľstvo Osveta, 1989, internet
