Temné obdobie Jakuba Šveca z Dunaja: Hrozné myšlienky po smrti Potokárovej

Jakub Švec v seriáli Dunaj, k vašim službám stvárňuje bezcitného gardistu Jula, ktorý je divákom naozaj nesympatický. Samotný herec ale skutočne arogantný, krutý ani bezohľadný nie je. Hoci najnovšie priznal, že keď bol ako dieťa šikanovaný, robil to isté.

"Ja som tiež šikanoval, tiež som sa zapojil do tohto trendu. Presne som šikanoval za to, za čo som bol aj ja šikanovaný. Bol som deštruktívny k sebe aj ostatným," prezradil na podujatí združenia Chuť žiť, ktoré sa venuje duševnému zdraviu a poruchám príjmu potravy. Tlaku podľahol aj v tom smere, že si radšej ostrihal vlasy, aby nepôsobil príliš dievčensky.

Jeho najhoršie obdobie začalo, keď mal 19 rokov. "Bral som na svoj chrbát viac, ako je reálne objektívne možné niesť. Od strednej som išiel tak na 300 percent," tvrdí. A potom mu zomrel otec, ktorý bol jeho najlepším kamarátom. Namiesto smútenia však pracoval naplno. Odjakživa bol proste naučený takzvane ísť na výkon.

Až sa dostal do takého duševného rozpoloženia, že bolo ťažké to uniesť. "Pamätám si strašne nepríjemný boľavý moment, bol to 25. november a zabila sa Monika Potokárová. Pár dní predtým som s ňou hral. A vtedy som začal vnímať, že niekde niekedy môže byť toto cesta k vyriešeniu vecí. A to už je hraničná myšlienka," priznal otvorene.

Jakubovi v najťažších momentoch pomohli pedagógovia na VŠMU. Jedna nepriamo vetou, že po každej tme vždy vyjde slnko. A zásadným momentom bola tá priama pomoc, ktorej sa mu dostalo. "Až potom ma Ľuboš Kostelný, môj pedagóg, dotiahol za psychologičkou, ktorá mi zachránila život a zmenila ho," uviedol Švec.

Jakub si prešiel uvedomením, že tú temnotu si spôsobil cez prácu a potom začal prácu doslova nenávidieť. "Absolútnym spôsobom z duše nenávidieť niečo, čo som miloval. Ja som žil život tak, že ma nejako potápal," povedal. Nakoniec sa však naučil, ako si pracovný život regulovať tak, aby bol spokojný a šťastný.