Tieto herečky na VŠMU neprijali! Sú úspešné aj bez toho

Už odmalička sa venovala divadlu, na javisku stála od ôsmich rokov. Chodila do ľudovej školy umenia a až do osemnástich rokov pôsobila v divadelnom spolku LUDUS. Jej kroky preto logicky smerovali na prijímacie pohovory na VŠMU. Ale neprijali ju!

„Z prijímacích skúšok na VŠMU som mala traumu, pozerali sa mi tam ako koňovi na zuby, a ja som vedela, že tie som po otcovi úplne ideálne nezdedila,“ zverila sa portálu 24hod.sk. Navyše sa vtedy podľa jej slov dávala prednosť deťom režisérov a hercov, no jej otec bol novinár. Vyštudovala napokon žurnalistiku a v roku 1988 aj nastúpila na redaktorskú pozíciu.  K herectvu sa nakoniec dostala cez divadlo GuNaGU, kde pôsobila 20 rokov. 

Otec z nej túžil mať právničku, no už počas štúdia na gymnáziu začala Anna hrať v ochotníckom divadle a zistila, že chce byť herečkou. Hlásila sa teda na VŠMU, kde ale neuspela. „V poslednom kole nás zostalo desať. Lenže boli 70. roky a ja som mala veľmi zlý kádrový posudok. Môj brat vtedy odišiel do Vatikánu a študoval za kňaza,“ povedala pre denik.cz s tým, že to bolo pre ňu veľké sklamanie.

Vysokú školu si napokon spravila, diaľkovo vyštudovala pedagogiku v Košiciach. No už v tom čase pôsobila v Divadle Jonáša Záborského v Prešove. „Všetko som si poctivo doštudovala, čítala som tisíckrát viac, než musia študenti, pretože som trpela pocitom menejcennosti, že nič neviem…“ priznala.

Už ako dieťa chcela byť herečka a ťahalo ju to týmto smerom, chodila aj na dramatický krúžok. „Cítim sa, že som sa narodila pre herectvo, ale vyštudovala som medzitým strategický manažment, lebo ma nezobrali na VŠMU,“ povedala vo Fun Rádiu Adele a Sajfovi.

Ako 17-ročná už natočila rozprávku v Česku, na Slovensku ale začala najprv pôsobiť ako moderátorka. V tejto úlohe sa ocitla už ako tínedžerka na detských táboroch, kde si ju všimol Vlado Voštinár. A keď po škole zhodnotila, že k ekonómii a práci v kancelárii ju to neťahá, išla podľa jeho rady na konkurz do rádia. Po pár rokoch začali prichádzať ďalšie herecké ponuky a Martina sa objavila aj v hlavných úlohách.

Odmalička chcela hrať, bola extrovertné dieťa, ktoré sa rado predvádzalo, a tak jej kroky smerovali na konzervatórium. Úplne prirodzene chcela potom pokračovať v štúdiu na VŠMU, na prijímacie pohovory sa prihlásila štyrikrát. Neúspešne. „Na školu ma opakovane neprijali, tak som nastúpila na divadelný manažment. Trochu som tápala, čo chcem v živote robiť,“ povedala pre Pravdu.

S myšlienkou na hereckú kariéru sa na istý čas úplne rozlúčila. Ako zhodnotila s odstupom času, za jej neúspechom na pohovoroch mohol byť fakt, že nie je úplne stvorená pre divadelné dosky. Dostala však príležitosť pred kamerami a zdá sa, že práve seriálové herectvo je pre ňu to pravé.

Ako dieťa chodila na balet a hrala na klavíri. Ešte pred ukončením strednej školy sa objavila v seriáli Škriatok a vo filme Zlodejka. Keď sa však po gymnáziu hlásila na VŠMU, nebola úspešná. Tak to skúsila na konzervatóriu, kam ju síce zobrali, ale napokon tam vydržala len rok, lebo tempo prispôsobené 14-ročným spolužiakom bolo pre ňu pomalé.

A tak sa vybrala študovať ekonómiu podľa vzoru svojho otca. „Myslím si, že vysoká škola je pre herca dôležitá najmä kvôli kontaktom. Teoretické vzdelanie na svoju prácu nepotrebujem,“ vyhlásila herečka pre Zdravie s tým, že jednoducho hrá intuitívne a keď niečo nevie, konzultuje to s režisérom. Filmovú kariéru odštartovala v muzikáli Rebelové a dodnes pôsobí najmä v Prahe, kde už roky žije.